predbehol si ma o par dni;) prečítala som si tvoju štúdiu, aj keď je neskoro, je precizna a vystihuje podstatu, dobrá práca....podrobnejšie sa na ňu pozriem zajtra, pokúsim sa polemizovať s niektorými tvojimi závermi, myšlienkami alebo sa aspoň zverím s tým, čo mi napadlo. Zaujímalo by ma, ako definuješ "schopnosť" človeka (ale to je iba technická poznámka). Pretože ak je slobodná vôľa jedným z memplexov podobne ako náboženstvo či memplex Ja, nie je to je to niečo ako schopnosť veriť, schopnosť byť si vedomí seba samého a potom by aj memplex slobodnej vôle bol jednou zo schopností človeka? je schopnosť človeka niečím nadobudnutým (získaným) alebo vrodeným? Ak by to bolo niečo nadobudnuté, neodporovalo by si to s definíciou memplexu a oba pojmy by boli zamenitľné....Ak je schopnosť niečo vrodené, bolo by to odlišné od od ostatných memplexov (pokiaľ memplex nie je niečím, čo má fyzický korelát a nededí sa) a tým by sa výlučnosť slobody zachovala....avšak to myslím popieraš a hovoríš o slobodnej vôli ako o jednom z memplexov
Majú mémy svoje fyzické koreláty v našom organizme, alebo sa na fenotyp viažu až počas života človeka? to som totiž dosiaľ nikde nezistila, tak sa pýtam zo zvedavosti...
Súhlasím s tebou v tom, že tradičná predstava o slobodnej vôli už dnes nie je udržateľná, práve píšem jeden článok o humanizme, ktorý polemizuje o "ľudskosti" človeka v súvislosti s teóriou o absolútnej slobode a o slobode ako o spôsobe uvažovania o podstate človeka chápanej v zmysle odstupu od seba samého, čo však nie je výlučná vlastnosť človeka (majú ju aj šimpanzi a orangutani) a teda aj so závermi etológie, jeden mysliteľ uvažuje o opačnom pomere slobodyk človeku, kde nie človek, ale sloboda vlastní človeka (niečo ako spôsob realizácie slobody, žeby memplexu?). V poslednej dobe, pokiaľ siahajú moje vedomosti sa sloboda chápala ako "možnosť inej voľby", no spájala sa skôr s vedomým jednaním, za ktorým je nejaký úmysel sledujúci určitý cieľ. Ak sa na memplex pozrieme cez reťaz sebavedomie-úmysel-cieľ, je zrejmé, že možno uvažovať aj nad tým, že vedomie Ja je memplexom, úmysel ako predurčené "rozhodnutie" sa pre jednu alternatívu a cieľ ako spôsov MG realizácie za účelom reprodukcie. To by však už neviazalo na subjekt, pretože nerozhoduje on, ale ide o boj medzi memplexami, alebo korelatívne fungovanie bez vedomého zámeru, ich súčinnosť však dáva pocit slobody. Načo však potrebujeme memplex slobody, ak by sme si vedeli pohodlnejšie vyžiť v deterministickom svete? Mám jednu myšlienku, podľa ktorej mohol memplex slobodnej vôle vzniknúť aj mutáciou deterministicky chápanej podstaty človeka...Ak uznávaš existenciu slobodnej vôle ako memplexu, neodmietaš jej prítomnosť na svete, len jej nepodmienenosť, absolútnosť a podstatu, ktorá spočíva v tradične chápanej nepredvídateľnosti.
Popri mémoch existujú aj myšlienky, ktoré sa nereprodukujú z hlavy do hlavy...presnosť mémov a memplexov zaručujú skôr artefakty (písmo, tlač, médiá) ako naše mozgy...sme nespoľahlvií šíritelia mémov, ich modifikácia (mutácia) musí byť nesmierne veľká a možno práve táto divergencia, rozmanitosť myšlienok je tým, čo by sme mohli považovať za slobodu....čo teda myšlienky, ktoré nie sú mémami? akú majú funkciu v MG štruktúre človeka? Aký je pomer takýchto "voľných" myšlienok a mémov? nové myšlienky by asi mali vznikať mutáciou...znamená to, že máme ešte dosť "materiálu" a vznikajú nové a nové myšlienky? skôr je kapacita a veľkosť nášho mozgu ovplyvňovaná vzrastajúcou potrebou mémov na priestor pre ich ukladanie...alebo niečo ako "novum" v pravom slova zmysle nemožno hovoriť a ide iba o premenu pôvodných mémov....lenže aj tie museli niekde vzniknúť....možno teda odmietať "tvorbu" ako takú? sloboda bola totiž vnímaná aj sebatvorba...ak by teda platilo, že sme nositeľmi MG štruktúr, komplexov, myšlienka sebatvorby ako inovácie a vznikania nových štruktúr, by sa nepopierala...
ak je miera adaptability organizmu na prostredie taká nízka, aj väzba mémov na predispozície organizmu v podobe tvorby jazyka a spôsobov správania je podstatne podmienená genetickým základom človeka, nie je tým obmedzovaný vplyv mémov na gény?
možno to pripadá ako násilné zachraňovanie slobodnej voľby, ale skôr mi ide o redefiníciu....a nemôžeme popierať fakt, že si myslíme, že existuje, aj keď (iba) ako mém, čo nie je zanedbateľné, pokiaľ je to jeden z nám známych replikátorov..."vo svete nie je nič mimostojné", povedal si

premýšľala som, či ti to pošlem, ale nech, som síce unavená a možno som sem napísala pár hlúpostí, ale možno ťa to inšpiruje k iným úvahám, ku ktorým som ťa pôvodne ani nechcela priviesť :) nemusíš odpovedať, v podstate sú to otázky pre mňa samotnú, je to na rozhodnutí tvojho MG fenotypu ;)

mohla som vôbec "chcieť"?

ilúziu slobody, nech je to vec reálna alebo nie, nežijeme vo svete vedeckých teórií, ale vo svete subjektívnych prežívaní, aj axiómy sú položené na základe viery v ich absolútnu platnosť, nie? a slobody bude reálna dovtedy, kým tu budú ľudia, čo v ňu veria....

takto nejako som si predstavoval zrozumiteľné a fundované (aj keď kontroverzné) pojednanie o evolucionizme, génoch, mémoch, slobodnej vôli a (ne)oprávnenosti antropocentrizmu, z ktorého by mal osoh aj neználek ako ja... ak z ničoho iného, tak určite z podnetov, ktorými tvoj text doslova hýri... dík :)
pár dní popremýšľam, zrovnám si to v hlave a potom sa vrátim s otázkami... už v tejto chvíli viem, že aj s námietkami.

(ne)priamo súvisiacich s tvojím textom:
• sú podľa evolucionistov jediným zdrojom zmeny (zárodočných) buniek náhodné mutácie vznikajúce chybami pri replikácii?
• súvisia chyby pri replikácii (zárodočných) buniek len s biologickými faktormi, alebo vznikajú aj vplyvom psychických fenoménov?
(inými slovami: nemajú psychické obsahy vplyv na „presnosť“ kopírovania DNA pri replikácii (ne)oplodnených buniek?)
• nie je tvrdenie, že „neexistuje taký evolučný mechanizmus, ktorý by postupným vývojom vytvoril niečo ako dušu v stroji tela“, príliš kategorické, radikálne a málo presvedčivé? neignoruje náhodou nekauzálne fenomény (princíp neurčitosti, nelinearita systémov, ...)?
• ak imitácia nie je nič iné než replikácia informačnej jednotky (mému), nie sú náhodou psychické obsahy a procesy (tvorivosť, emócie, nedokonalé zapamätanie, ...) jednotlivca mechanizmami, cez ktoré sa do procesu replikácie vnášajú (aj) úmyselné, vedomé „chyby“, cez ktoré dochádza k „mutácii“ mémov?
• ako možno vysvetliť rozpor, že mutácie génov sú „náhodné“, kým mutácie mémov také byť nemusia (viď predchádzajúci bod)?
• dá sa bezvýhradne veriť výskumom, ktoré hovoria o 10-15%-nej miere vplyvu prostredia na osobnosť jedinca? nie je možné, že tieto výskumy niečo nepostihujú dostatočne spoľahlivo a presne, napríklad správanie?
• ak by aj miera vplyvu prostredia na jedinca bola len 10-15%-ná, naozaj je to málo, ak práve táto variabilita zabezpečuje z dlhodobého hľadiska najlepšiu adaptáciu a prežitie?
• nie je nekonzistentné, že najskôr v časti o evolučnom fatalizme tvrdíš, že <b>prírodné procesy sú „do vysokej miery deterministické“ </b>, no pri úvahe o slobodnej vôli už <b>o samovývoji píšeš ako o „deterministickom prírodnom procese“ </b>?
• je naozaj oprávnené tvrdenie, že vplyv princípu neurčitosti na procesy, ktoré sa dejú v mysli človeka, je s vysokou mierou zanedbateľný? veď súčasťou myslenia sú aj bio-fyzikálne procesy, a v nich sa môže neurčitosť subatomárnych procesov prejaviť veľmi výrazne...
• ak je zdrojom slobodnej vôle princíp neurčitosti či nelinearita zložitého systému, akým človek nepochybne je, znamená to, že slobodná vôľa je totožná s náhodou? nemôže byť vzťah slobodnej vôle a neurčitosti či nelinearity omnoho sofistikovanejší? je radikálne odmietnutie nekauzálnej neurčitosti a nelinearity ako zdrojov slobodnej vôle oprávnené či dokonca rozumné?

Uvazoval som vela nad slobodnou volou, ci je, alebo nie je. Vychadza mi to tak, ze z naseho ludskeho hladiska slobodna vola je, nemusime sa znepokojovat tym, ze by nebola, ze sme len stroje. Ked vsak uvazujem nad svetom z fyzikalneho hladiska a z mojho agnostickeho nazoru, vychadza mi, ze slobodna vola nie je. Teda slobodna vola je paradox, pre nas v sucasnosti nepochopitelny.