Stále sám so sebou, vo väzení vlastnej hlavy. Lebka tvorí solídne mreže a oči len posluhujú tortúre ukazujú život, ktorý som nikdy nemal. A na pery sa tlačí blavácke „kokoooos“. Škoda, že nemôžem kričať. Musím sa tváriť solídne. Solídny v pretvárke, proste paráda.

 

Koľko krásnych schopností som za život získal. Naučíš sa klamať, potom podvádzať, prospecháriť. Ostentatívny cynizmus spôsobil, že už si ani nedokážem predstaviť dobro skrývajúce sa v ľuďoch. Ešte nemám ani 25 a som troska. Hrozná to predstava.

 

K voľnému času: Je rozdiel medzi pracovať a byť zamestnaný, ja domnelý topdog. Namiesto toho aby ma prepustili za neschopnosť som dostal odmenu a odvtedy neviem čo so sebou.

 

Už mesiac tu sedím ako čurák bez toho, aby som čo i len prstom pohol (okrem písania pičovín na blog čím prenášam svoju duševnú záťaž do stratena) a oni mi dajú odmenu.

 

Posranú odmenu... Kurva za čo?