Bol piatkový večer. Každý sa snažil ísť sa zabaviť do mesta, ale ona bola iná. Namiesto zábavy sa rozhodla pustiť si na rádiu stanicu Jemné melódie a plakala. Nečudo, volali ju Zúfalka. Svoje pomenovanie dostala od svojich priateľov, za to, že nikde nechodila, aj keď bola bohatá a mohla si kúpiť to, po čom túžila, nemala to čo potrebovala.  Keď  sa práve utápala v žiali ozval sa jej René, jej priateľ. Mierne pripitým hlasom jej oznámil, že domov nepríde a zostáva v zahraničí, kde prechodne študuje.

Skutočnosť však bola úplne iná. René pricestoval, na Slovensko, bez toho, aby to Zúfalka vedela a rozhodol sa ihneď ponoriť do rytmov hudby a dobrej zábavy. "Veď na čo budem volať Zúfalke" to by bol premárnený večer a preto sa rozhodol, že o svojom nečakanom príchode povie  len tým najblžším priateľom.

René však svojím spôsobom zúfalku stále miloval. Nevedel definovať, čo ho na nej tak hrozne vzrušuje, ale iskra tam bola, to je fakt. Vedel však, že to nie je žena jeho života, ale aj tak sa vzájomne potrebovali. Vzájomne si poskytovali niečo, čo im obom chýbalo.

René ako obvykle strávil v podniku celú noc, vypil skoro celú flašu len tých najlepších nápojov.
Nemal by si toľko piť, povedal Analyzér Renému. Analyzér bol najlepším priateľom Reného. Zažili spolu veľké množstvo rôznych situácií a práve preto Reného dobre poznal. "Choď do piče s moralyzátorstvom ... " povedal René Analyzátorovi. Pripili si spolu ďalším pohárom a vychutnávali pocit, že sú obaja aspoň chvíľu bezstarostný.

Blížila sa n tá hodina a zrazu ich z dobrej nálady vyrušil mobil. Jeho euforické zvonenie sa nedalo prehliadnúť. Naviazané OH skupiny v organizme robili svoje. Analyzér ho vytiahol z vrecka, s pár vyberanými slovami, kto ho môže v takúto neskorú nočnú, či skorú rannú hodinu rušiť. Bol to jeho otec. Analyzér zrazu urýchlene vytriezvel a povedal otcovi, že zábava je len v tom najlepšom a dodal ozázku, či nemôže spať.
Telefón zložil.

Promile sa zvyšovali, efektívna debata, sa zvyšovala tiež. René sa pochválil Analyzérovi, že si našiel novú priateľku. O pár rokov síce staršiu, ale vraj inteligentú a hlavné nie zúfalú. A čo so Zúfalkou, opýtal sa Analyzér Reného: "Ja neviem, bojím sa o ňu, ale možno to skončím" Analyzér sa zamyslel, a hlboko sa pozrel do očí Renému : " A nebojíš sa to len ukončiť ty ?