Z námorných katastrôf je asi najznámejšie potopenie sa Titanicu. Okrem toho, ale došlo aj k ďalším veľmi veľkým námorným tragédiám. Mňa zaujal  článok Rudolfa Juríka o potopení sa talianskej lode Andrea Doria. Ak máte o túto problematiku záujem, môžete si tento dobový článok prečítať tak ako je napísaný v Pútniku svätovojtešskom ročník 1958, a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

Dráma na Atlantiku

" Je 26. júl 1956. Andrea Doria, prepychovo zariadená loď talianskej námornej spoločnosti, už po stý raz sa blíži k americkým brehom. Od ostrova Nantucket ju delilo asi 100 km. Nad obrovskými priestormi mora leží ohromný závoj hmly. Hustej, lepkavej, akú ani najlepšie svetlomety neprerazia.  Andrea Doria s 1134 cestujúcimi a 500 námorníkmi na palube sa  aj v tomto nečase cíti isto a bezpečne.  A zatiaľ morské vlnky tichúčko špľachocú o boky Andrea Doria ... Náhle sa zdá, akoby hmla po pravej strane lode nápadne zhustla, sčernela. A už sa aj ozývajú sirény ... Loď v blízkosti ! Neskoro je na protiopatrenia! Strašný náraz, škripot oceľových plášťov, lámanie dreva. A to sa už aj valia 15 m širokým otvorom do vnútra lode vlny a vnikajú do všetkých miestnosti podpalubia, salónov a kajút. Pravý bok talianskej lode sa pozvoľna skláňa k hladine mora ... Trma – vrma, povely, plač. Húfy ľudí pobehávajú  zmätene na všetky strany. Zatiaľ sa obe lode dávajú do styku a zisťuje sa, že loď, ktorá vrazila do Andrea Doria, je pýcha švédskej námornej flotily „Stokholm“.  Má 150 m dĺžky, 200 mužov posádky a 550 cestujúcich. Andrea Doria vysiela zúfalé volanie : SOS ... SOS ... SOS. Volanie o pomoc, ktoré  po prvý raz v histórii vyslal 23. januára 1909 rádiotelegrafista lode White Star Republic pri pobreží Floridy. Minútu po vysielaní volania o pomoc, t.j. o 23.20 hod. newyorského času odpovedá na výzvu celý rád lodí. O 5.00 hod. ráno sú už cestujúci v bezpečí.  O hodinu rádiotelegrafista lode Andrea Doria  hlási, že voda dosahuje najvyššiu palubu. Na palube zostáva ešte kapitán, rádiotelegrafista a 11 námorníkov. Nie sú schopní opustiť loď, ktorá bola zverená do ich ochrany ... No už sa aj hlási taliansky minister obchodu: - Nariaďujem so všetkou rozhodnosťou, aby kapitán lode a jeho ľudia okamžite opustili palubu. 10.09 hod. – kapitán talianskej lode a hŕstka jeho mužstva nastúpili do člnov. - ... a o niekoľko  minút: - Andrea Doria klesla pod hladinu do hĺbky 225 stôp (70 m) ... A bilancia zrážky ? Počet obetí je 40, nezvestných je 70 a niekoľko sto je vážne ranených. Pri iných námorných katastrofách to dopadlo horšie:  17.apríla 1912 sa potopil Titanic, ktorý mal na palube 1 500 ľudí. Dňa 30. mája 1914 pohltili vlny Atlantiku anglickú loď „Empress of Ireland“ a s ňou 700 ľudí. Dňa 15.júna 1931  stroskotala v oblasti Saint Nazaire francúzska výletná loď „Saint Philibert“ a zahynulo 511 cestujúcich, z toho vyše 100 detí. Grécka loď „Himarra“ stala sa dňa 31. jan. 1947 hrobom 400 ľudí.  Dánska  loď „Kjoebenhaven“ narazila 12.júna 1948 na mínu a o život prišlo 150 cestujúcich. Podobný osud stihol aj francúzsku loď „Laplace“,  pričom sa utopilo 51 mladých námorníkov. Vinu na posledných troch prípadoch má americké, anglické a francúzske vojnové námorníctvo. Ministri a admiráli, na rozkaz ktorých sa za druhej svetovej vojny pozdĺž západoeurópskeho  pobrežia položilo 3000 morských mín, nepostarali sa okrem malých výnimiek až doteraz o ich zneškodnenie ...  "

Samozrejme, že vždy je škoda každej obeti a je mi tých nešťastníkov úprimne ľúto. Všimnite si ale, ako z posledných dvoch viet veje ideologický vánok v roku 1958 prebiehajúcej studenej vojny. Všetkým prajem veselý a pekný  deň. doko