potrebuješ trvalú zmenu spoločenstva okolo seba . je to ťažké rozhodnutie ale je nutné a myslím si , že je aj najvyšší čas spraviť to pre seba . tá ruka čo Ťa podrží môže byť aj ruka adoptívnej mamy , priateľa ale aj priateľky . hocikoho , kto to s Tebou myslí dobre . bude to odrazový mostík . a vtedy bude jedno , kto Ťa za ruku podrží .

No vidíš a prvý krok si už urobila.
Lebo, keď budeš mlčať a dusiť to v sebe, tak to bude len horšie a horšie. Laco

zda sa mi, ze prezivas hnev z detstva ktory si vtedy ako male dievca nemohla dat von, pretoze sa to "nepatri" hnevat sa na mamu, hnevat sa na rodicov, ktori ta neuchranili. prezivala som podobne voci otcovi ked som mala uz po styridsiatke. bolelo to. ale potom prisla ulava. niekto, ako tvoja adoptivna mama, mi pomohol, velmi. ten hnev jednoducho som odzila ako dospela osoba. postupne sa rana vycistila. nemohla som za to co sa dialo. ako male dieta som prirodzene nemohla urobit nic. ale teraz mozem. teraz som silna. a tak ti chcem poslat zo svojej sily. prijmi kusok energie na zdolanie dalsich krocikov k sebe, k poznaniu seba samej. ja viem, ze si uzasny clovek. zelam ti nadobudnut pokoj v dusi. verim, ze to pride a budes mat pokojny spanok. si predsa trpezliva i ked to nerada priznavas ;)

prečo? Lebo tie sny najprv budú bolieť, ak sa do nich pustíš budú to sny tie čo vyplavia na povrch všetko čo bolo, asi je nutné znova to prežiť, a kričať treba, vybehnúť do lesa a kričať z plných pľúc aj keď len otázku prečo? Odpoveďou bude chvíľu kľud a čistá hlava. Priateľov máš, Ty to vieš, vyriešiť všetko naraz nie je možné, postupne sa k tomu dostaneš. Yettinka, neboj sa, pusti ten strach kade ľahšie a otvor sa svetu, ja viem Ty to dokážeš. Vieš čo ešte vieš? Vieš kde ma nájdeš. Tak?

Ano potrebujem zmenu,a mas pravdu v tom,ze je najvyssi cas.na zmenu potrebujem seba a ludi,co su mi priatelia..potom to ustojim snad...

Prvy krok,ano aj po roku som stale na zaciatku cesty a myslim,ze to ma ubija...

Mam pocit,ze sa hnevam na cely svet...

mas pravdu v tom,ze tie sny bolia a boliet este budu.ale niekde daleko na ceste zbdam svetlo a ulavi sa mi.sny nebudu boliet,nebudu ma matat strasidla a nocne mory.nasla som priatelov a to pomaha mi.

mas pravdu v tom,ze tie sny bolia a boliet este budu.ale niekde daleko na ceste zbdam svetlo a ulavi sa mi.sny nebudu boliet,nebudu ma matat strasidla a nocne mory.nasla som priatelov a to pomaha mi.

ano, ano to som chcela čítať, Tvoje slová ako zdvíhaš hlavu ..zvolila si cestu a na nej sa dá byť víťaz, aj keď víťaziť nie je nutné, stačí ak sama sebe uveríš.. mať sa rád je polovica úspechu a tak prajem krásny deň a úsmev k tomu, žiadny plač a krik, treba si trochu uľaviť a prežiť s priateľmi chvíľu čo dodá Tvojmu srdcu silu. Tak myslím, že je deň, ktorý si s Tebou písmenkovo užijem, berieš? Dáme sa do toho? ukáž svetu, že sa už nebojíš ničoho. Skúsime kráčať spolu a strach a bolesť má od tejto chvíle obrovskú smolu.. :-) Píš dievča neboj sa toho, tým sa zbavíš beznádeje a ja budem vedieť čo sa s Tebou deje. ;-)

ako sa mi to pekne rýmuje....vidíš, keď si tak zrýmovateľná, tak to nieje také zlé....:-)))

a nenakladaj si na plecia ešte viac...;) držím palce!

ps: videla si diskusiu pod tvojim článkom o mame? padli tam aj otázkx...a par dobrych myšlienok

treba nieokho kto do ucha dobru noc zazela :)

nečakaj a čítaj, príde samo

stávajú sa aj horšie veci v živote... ja viem...

vitaj, vieš, snažím sa ...

prečítala som opäť raz všetky komentáre aj v tom príbehu, ktorý si spomínala... vyjadrím sa neskôr...

ak o niekom vieš, tak ho pošli...

ak budem chcieť spať asi vytiahnem nejaké nudné grafy do školy, alebo slovíčka na nemčinu.... uvídime či vydržím nespať...

skúsiš kráčať vedľa mňa?

držím Ťa za ruku..to musíš cítiť..

sme rozdielne, ale je medzi nami nejaké vnútorné puto... :-)
myslím, že v tom sa nemýlim...

.

pozrela som clanok o mame co spomenula diuska (unikol mi, bola som prec). myslim si, ze je dobre, ze si sa viac sustredila teraz na seba. ty si teraz dolezita, ty potrebujes pomoc, energiu, teplo priatelstva ked uz ho nemas od tych najblizsich. mne sa zda, ze ty svojej vlastnej energie nemas teraz na rozdavanie a zda sa mi, ze nie je riesenim riesenie otazky mamy a jej postoja vtedy, jech schopnosti a moznosti vtedy, alebo otca a co s nim. teraz vsetku energiu potrebujes pre seba. myslim, ze prvorada si teraz ty sama, tvoj postoj, tvoje pocity, tvoje city. zostan so sebou. co sa stalo nezmenis. mozes ale k tomu vybudovat postoj. skus sa mozno zapocuvat do svojich pocitov, ako vnimas to co sa stalo, co to s tebou robi teraz, co prezivas, preco chces ty vediet o postoji mamy viac, co k nej citis, zmeni sa ten cit ked budes vediet viac, chces to vediet naozaj, pomozu ti odpovede alebo to bude dalsia rana, preco??? podobne otazky som si kladla aj ja i ked moj pribeh je iny. hladanie odpovedi bolelo, ale bez bolesti by neprislo vyrovnanie sa s minulostou, odpustenie, pokoj duse. zabudnut sa neda...

ti posle v darcekovom baleni plysoveho maca, ci plysovu macku ;) divoke to selmy, v pripade velkeho zaujmu sa do balenia pribali clockwork sam a to uz kazda radsej zaspi ;)

pokojneho spanku...ale ako ti pisu v diskusii,zadarmo to nebude.rady ti dali dobre,drz sa ich...