Motýle plávajú ovzduším,
a dúha zo sĺz šťastia rozkvitá.
Kto som vôbec netuším,
snáď len entita tebou opitá.

Sny sú stratené v čase,
obeta božskej večnosti.
Túžba piť z bezodnej čaše,
a preniknúť tebou v skrytosti.

Hranice ľudskosti lepia anjelom krídla,
a oči vidia iba fikciu hmoty.
Dôvody rozumu sú bubliny z mydla,
a stavajú medzi nás ploty.

Dušu do dlane nechytíš,
a city nemôžeš poslať v balíku.
Kým seba v sebe nespáliš,
budeš poznať len pocit návyku.

Binárna analýza pocitov,
jednoduchosť komplikuje racio.
Stroje s dušou zakliatou,
vášeň lomí sa v nich nakrivo.

A predsa túžiš po dotyku,
tom vánku, čo zimomriavky rozsieva.
S pocitom ľudského návyku,
do úška, čo teplým dychom zaspieva.