Agresivita a vnucovanie
Sú proste všade. Billboardy, letáky, bannery na internetových stránkach, prerušujú programy v televíziách práve v tom najlepšom... Ľudia sa síce snažia vytvoriť si voči nim imunitu, ale reklamný priemysel na to reaguje ešte väčším vnucovaním a agresivitou. Reklamy bijú do očí neprirodzene saturovanými farbami, prekrývajú požadovaný obsah hocijakými skákajúcimi hovadinami, v televízii sú hlučnejšie ako divákom vybraný vysielaný program (hoci v tomto už bol nejaký parlamentný návrh, ale zatial som nepostrehol nijakú výraznú zmenu).
Osobne považujem takéto reklamy za rovnaký vandalizmus ako sprejerstvo. Bije to do očí tam, kde nemá a celkovo kazí vzhľad lokality (resp. zabíja atmosféru sledovaného filmu). Pri prechádzaní vôkol reklamných billboardov mám rovnaké pocity, ako keby som kráčal historickým centrom mesta okrášleným sprejerským "umením". Ale čo je v prípade reklám horšie, na rozdiel od sprejerstva tu ide o legálny vandalizmus.

  Výroba reklám tiež niečo stojí
Reklama tiež nie je zadarmo. Jej výroba stojí túto spoločnosť ľudskú prácu, materiálne a energetické zdroje a ako pri každom produkte tu vzniká odpad. Vetrom unášané haldy rôznych letákov po sídliskách hovorí za svoje. Koľké stromy museli padnúť kvôli gigantickým billboardom? O aký čas sa natiahne sledovanie televízneho programu presýtenom reklamami? Koľko percent v dátovom toku pri prezeraní webstránok patrí reklamám?
Väčšina ľudí berie reklamy ako tie "záporné" produkty, ktoré majú vyvážiť (vyplatiť) tie "kladné", ktoré potom dostávame "zadarmo". Ale, ako som písal vyššie, i výroba reklamy nás niečo stojí. Ak by som si chcel napr. spraviť praženicu, tak si ju proste spravím, najem sa a mám voľno. Nepotrebujem si predtým vyrobiť reklamu na praženicu. Stálo by ma to zbytočne viac práce, vyrobil by som zbytočne viac odpadu a stálo by ma to čas. Vnucujúce sa reklamy preto možno považovať za zbytočný produkt ľudskej spoločnosti. Alebo... prakticky mrháme svojimi silami a zdrojmi na niečo, čo nás vlastne otravuje (viď odstavec vyššie).

  Reklamy podporujú nadprodukciu
Čo je zmyslom reklám? V konečnom dôsledku zvýšiť dopyt po určitom produkte. Toto môže byť pozitívom iba pre výrobcov, ktorý majú akosi potrebu vyrábať pokiaľ možno, čo najviac (aby mohli, pokiaľ možno čo najviac predať). Ale nemal by byť iniciátorom práve kupec? Ten by si mal uvedomiť, či niečo potrebuje, alebo chce. Ten by mal urobiť "prvý krok". A keď prejaví záujem, až potom by mal byť obklopený relevantnými informáciami o produktoch a firmách, ktoré môžu uspokojiť jeho potreby a túžby.
Ľudia tvoriaci spoločnosť proste niečo chcú a niečo potrebujú, čím vytvárajú prirodzený dopyt, na ktorý by mala odpovedať adekvátna ponuka. Avšak reklamný priemysel tento dopyt ešte umelo navyšuje (ak by to tak nebolo, tak by sa do reklám neoplatilo investovať). Čiže vyrába sa viac ako je treba, tým pádom sa dostávame k ďalšiemu zbytočnému mrhaniu zdrojov a ďalšej tvorbe odpadu.
Vrátim sa k príkladu s praženicou: Chcem si spraviť praženicu z piatich vajec, ale skôr ako si ju spravím si vyrobím super reklamu so sloganom "Bez praženice to nie je ono!!!", ktorá ma tak zblbne, že si napokon spravím praženicu z ôsmych vajec (do odpadu poputuje o tri škrupinky viac), ledva to zjem, postupne budem tučnieť a vyrábať si zdravotné problémy. Normálny človek by sa takto nesprával. Tak prečo sa takto správa ľudská spoločnosť?

  Telka zadarmo
Teda nie len televízne vysielanie, ale v podstate i rozhlas, obsah niektorých webových stránok, alebo nejaké reklamné akcie. Taktiež reklama výrazne spolufinancuje dennú tlač, rôzne podujatia, atď. atď... K tejto téme som sa už na blogu vyjadroval a za týmto názorom si stojím. Aby sme mohli niečo, čo je financované reklamou využívať, tak:
  a.) musí byť vyrobené to niečo
  b.) musí byť vyrobená reklama, ktorá to financuje.
V konečnom dôsledku si však reklamu platíme sami. Keďže kupujeme rôzne reklamované produkty, podporujeme i reklamný priemysel, ktorý nám veľkodušne platí veci, ktoré vraj máme zadarmo. Čiže si pekne zaplatíme ako samotné televízne vysielanie, tak i reklamu, ktorá nás pri tom otravuje.
To už si ich rovno môžeme platiť (alebo aspoň sčasti dotovať) z daní a bez reklám. Už ako by som počul reakcie ľudí typu: Prečo by moje dane mali ísť na niečo, čo nevyužívam? Ja predsa telku nepozerám... atď. Ale veď to isté robí i reklamný priemysel. Kúpou rôznych produktov taktiež financujete kopec vecí, ktoré nevyužívate. A to nám už nevadí?
Tak aby som to zhrnul: Spoločnosť produkuje užitočné veci, nejakú tú zábavu a reklamy. Chce mi snáď niekto tvrdiť, že ak z tejto produkcie vypustíme (alebo aspoň výrazne oslabíme) reklamy, zrazu nie sme schopný vyprodukovať ten zvyšok?

  Informačná hodnota
Reklamy nás informujú o existencii nejakých produktov. Ale to je asi jediná hodnoverná informácia, ktorú nám poskytujú. Informácia obsiahnutá v reklame nám neodpovie na to, čo nás o danom produkte zaujíma najviac, ale informuje nás (často nepravdivo a prehnane) len o pozitívach onoho produktu. A tak sa konzument reklamy často dozvie to kladné A (kde je pravdivosť tak nejak na hrane), ale je mu zatajené to záporné B (ktoré ho väčšinou viac zaujíma ako ono A). Dá sa voči tomu brániť?
Ako by vyzeral svet bez reklám? Informačné médiá by boli priamo platené svojimi divákmi/poslucháčmi/čitateľmi (viacmenej i s podporou štátu) a produktom na trhu by sa venovali spravodajsky (v súčasnom spravodajstve sa to točí okolo vojen, katastrof a politiky; očakáva sa, že info o produktoch je záležitosť reklám a tak sa tomu moc nevenujú). Spravodajské bloky majú svoje miesto v programe, čím sa odstráni otravnosť a k informáciám sa dostanú len tí, ktorí o ne stoja. Odstránenie reklám by prinieslo ďalšie pozitívum: užívatelia informačných médií by sa dostali na prvé miesto záujmu týchto médií (momentálne sú to reklamné agentúry a inzerenti, až potom nasledujú diváci/poslucháči/čitatelia) a tak by pre ne nemal byť problém prinášať info o produktoch, ktoré skutočne potenciálnych spotrebiteľov najviac zaujímajú (som zvedavý, ktoré informačné médium by sa teraz odvážilo zverejniť tie "háklivejšie" informácie o svojom hlavnom inzerentovi). Uvedomelejší spotrebitelia by zas vyvíjali tlak na výrobu kvalitnejších výrobkov a poskytovaní kvalitnejších služieb.
Čiže... nech sa na to pozerám ako chcem, tak reklamy skôr negatívne ovplyvňujú informovanosť spoločnosti (skrátka, len aby toho to tupé stádo kupovalo čo najviac).

  Občas sú aj vtipné
No to je síce pekné, ale tie potom patria do relácie s vtipnými prípadne zaujímavými krátkymi videami, ktorá by mala svoje miesto v programe. Kto potom chce, nech si to pozrie, prípadne nahrá a púšťa koľkokrát sa mu zachce. Tento klad je preto veľmi ľahko nahraditeľný.

  Pauzička vo filme sa vždycky hodí
No... ja teda neviem. Keď chcem pozerať nejakú reláciu, tak mi nerobí problém si odskočiť, prípadne pripraviť si nejaký ten pokrm pred ňou. Filmy trvajú tak okolo dvoch hodín, maximálne troch, to hádam vydržím a ak nie, tak 5 minút ma už nezabije. Celkovo oproti vyššie spomínaným negatívam reklamy je toto naozaj zanedbateľný klad. To ma skôr takáto pauzička vo filme naštve, lebo zabíja jeho atmosféru.

Je jasné, že tak celkom bez reklám to nejde, avšak som toho názoru, že ľudskej spoločnosti skôr škodia ako sú pre ňu prínosom (ide hlavne o vnucovacie reklamy; reklamy, ku ktorým sa dostanem na vlastnú žiadosť mi nevadia). Reklamný priemysel stráca mieru a výsledkom je prereklamovaný svet, v ktorom sú vraj pre nás reklamy dôležitejšie ako v skutočnosti sú.
Napriek svojim názorom pochybujem, že sa niečo zmení k lepšiemu. Reklamy sú hnacím motorom biznisu, ktorý je založený na tvorbe odpadu. Podobne ako v stredoveku sa istý systém snažil udržať svoje ovečky v nevedomosti, dnes oblbuje ľudí reklamný priemysel, ktorý si v určitom uhle pohľadu "kúpil" informačné médiá.