Hovorí sa, ze človek nevstúpi do tej istej rieky dva krát. Ja som tam vstupovala pokial som sa neutopila. Od kedy som prišla na Slovensko zmenil sa mi zivot. Uz dlho som snívala o slobode. O tom, ze budem slobodne rozmýšľať, cítiť slobodne tvoriť.Konečne som prepracovala svoje detstvo, to co sa mi stalo. Mala som dlho depresie a úzkosti, hľadala som všetky možné vychodiska. Čítala som všetky možné knihy, navštevovala odborníkov hľadala som východisko, vedela som, ze takto sa zivot nedá žiť. Stali sa udalosti ktoré mi k tomu pomohli. Je pravda, ze ak niečo veľmi chceš cely vesmír sa spoji aby si to dosiahol. Riešila som co si myslia druhý ludia, co by sa malo a co nie, mala som v sebe mnoho negativity. Nakoniec som sa pohádala s jedným človek ktorí ma oklamal. Zrazu som zostala sama so svojim smútkom, strachom, hnevom so svojou negativitou. Mala som toho dosť dost tej zlosti, dost ľudí, dost všetkého. Viem, ze všetko ma nejaký zmysel a nič krajšie sa mi nemohlo stať. Odpútala som sa od celého sveta, išla som do svojej samoty, do svojich myšlienok a zistila som, ze som vlastne šťastná tak úžasne slobodná. Praca na sebe je práca na cely zivot ale je to najkrajšia a najťažšia praca akú človek môže spraviť. Samota je ta najkrajšia vec.