Pred piatimi rokmi som na túto tému napísal stručný blog. http://doko.blog.portal.sk/detail.html?a=04e33c75f63bd3ad26ec9b7e0a07051f Dnes chcem pri písaní použiť aj súčasnú vymoženosť umelú inteligenciu a tak som ju požiadal o jej stanovisko. Citujem „Tvoj blogový text má osobný a duchovný charakter, ktorý výborne zachytáva vnútorný zmysel sviatku sv. Martina – pokoru, ľudskosť a nádej. Môj text sa dá chápať ako doplnok, ktorý ponúka širší historický a kultúrny rámec (napr. súvis s 11. novembrom 1918, adventom, symbolikou mieru). Spolu by tieto dva texty mohli tvoriť ideálny pár – a tak som sa nakoniec dopracoval k nasledujúcemu spoločnému textu. Dátum 11. november v sebe spája duchovnú i historickú pamäť. Pre kresťanov je to sviatok svätého Martina z Tours – symbol láskavosti a pokory, pre moderný svet zas Deň vojnových veteránov – spomienka na koniec prvej svetovej vojny. Obe tradície spája jedno posolstvo: túžba po mieri. Svätý Martin – vojak, ktorý sa stal služobníkom mieru sa narodil okolo roku 316 v Sabarii (dnešný Szombathely v Maďarsku), len niekoľko desiatok kilometrov od dnešného Slovenska. Ako mladý muž vstúpil do rímskej armády, no po známej epizóde, keď sa podelil o svoj plášť s chudobným žobrákom, zmenil svoj život. Opustil vojenskú dráhu a stal sa mníchom, neskôr biskupom v Tours. Martin sa stal symbolom kresťanskej lásky a solidarity – človekom, ktorý spája odvahu vojaka s pokorou svätca. V stredoveku sa jeho sviatok stal aj začiatkom pôstneho obdobia pred Vianocami – akýmsi starším adventom. Od 11. novembra sa v kláštoroch začínal čas stíšenia, zmierenia a očakávania Kristovho príchodu. 11. november 1918 – deň, keď zmĺkol front. V novodobých dejinách sa 11. november spája s inou kapitolou – s koncom prvej svetovej vojny. O 11. hodine 11. dňa 11. mesiaca roku 1918 utíchli zbrane na západnom fronte. V mnohých krajinách si tento deň pripomíname ako Deň vojnových veteránov alebo Deň červených makov – kvetov, ktoré vyrástli na poliach Flámska, kde padli milióny vojakov. Na Slovensku sa k týmto spomienkam pridáva aj pieta za všetkých, ktorí položili životy za slobodu krajiny – od prvej svetovej vojny, cez Slovenské národné povstanie, druhú svetovú vojnu, až po súčasné mierové misie. Tento deň je teda symbolom úcty k padlým vojakom a obetiam vojnových konfliktov. Preto si dnes mnohé naše mestá a obce, pri pamätníkoch pripomínajú svojich rodákov, ktorí zahynuli na frontoch či v zajateckých táboroch. V minulosti býval 11. november aj časom, keď sa na dedinách končila poľnohospodárska sezóna a začínalo pokojnejšie zimné obdobie. Gazdovia odvádzali úrodu, v kostoloch sa konali martinské odpusty a v ľudových zvykoch sa objavoval biely kôň svätého Martina, ktorý symbolicky prinášal prvý sneh... A aké je posolstvo pre dnešok ? Tak ako svätý Martin – vojak, ktorý pochopil, že skutočné víťazstvo je vtedy, ak dokážeme zvíťaziť nad sebou samým. Aj my možno viac než inokedy, teraz potrebujeme martinský odkaz pokoja a mieru. Nie ako sviatok z minulosti, ale ako živú pripomienku, že mier nie je samozrejmosť. Každý 11. november nás pozýva k tomu, aby sme sa zamysleli a dali si odpoveď na otázku: „S koľkými plášťami, by sme sa dnes vedeli podeliť so svojím blížnym?“ Svetu mier a pokoj zbraní, prajem všetkým ľuďom. doko.