Na tie prázdniny som sa predsa tak tešila..

A dnes? Prišla som domov (ani neviem ako), vyzula som si tie hrozné vysokánske topánky- a keďže ich nenosím tak často, bol to čudný pocit, stáť znova pätami pevne na zemi : )

Celkovo moje asi týždňové pocity perfektne vystihuje slovko „čudný“. Asi ho budem používať často.

Vravím, čudný pocit stáť na tých pätách a neviem, či to bolo len tými topánkami.. Aj hore schodmi sa mi šlo ťažko (nie, nemyslím tým, že som bola zadychčaná)- rozmýšľala som nad tým, že najbližšie dva mesiace už nebudem ráno po nich dupotať,  ponáhľať sa na bus s rožkom v ruke, po prípade s voňavkou alebo zamotanými sluchátkami od mp3plejera.

Ale o čo ide. Skoro som sa rozplakala, keď mi došlo,(doteraz som nad tým len uvažovala a ľutovala som sa), že budúci rok už ráno na bus 6.47 nebude chodiť moja platonická láska : ( Bože, ako mi len rýchlo ubiehali tie zastávky s ním(samozrejme len v mojej mysli, on sedel o dva rady predo mnou). Perfektný vzhľad (úplne sa odlišuje od mojej predstavy-> dlhšie plavé vlasy, s melírom (úžasným, nie jak futbalisti J ) kráaasne prenikavé modré oči a voňavka, ktorá ma úplne posadila na zadok, keď okolo mňa prešiel. Akože asi by som si sadla aj na nejakú starenku, keby v tom autobuse práve okolo mňa nejaké voľné miesto nebolo : )

A nosil plejer v ušoch ako ja. Mával ho dosť hlasno, takže som sa nemusela báť, že by začul moje povzdychy : ) ...Dokonalý... Až kým som ho cez moje maturitné voľno nestretla nahodeného v obleku a oranžovej kravate (okej, vyzeral trošku jak chlapík z orangeu, ale... Aký chlapík : ) ... ) Nuž hej, (z)maturoval, už mi nebude spríjemňovať raňajšiu cestu. (Heh, možno ho nepustili k maturitám.. Čo znamená ešte rok pre neho na škole a tým pádom rok k dobru pre mňa) : )

Ale neviem či som o tomto chcela, platonická láska je síce fajn, ale cez prázdniny toho nevyrieši moc veľa. Baby zas odchádzajú... Akože sme si boli sadnúť.. Aj nám teta v bare výnimočne nederavé slamky dala, akoby vycítila, že to potrebujeme. Ale nič moc, priveľmi sentimentálne na náš vkus. A keď sme sa aj začali smiať, jedna si zlomila opätok, druhá roztrhla sukňu, tretia prepálila šaty.. A ešte aj pršať začalo. Tak sme si aspoň poplakali spoločne.

Ako ja pred chvíľou, keď som si pustila hudbu, takú špeciálnu na depku, spomenula som si na toho platonického a premasírovala som si otlaky z dnešných topánok až do krvi.