Ubolená
po kolená zahalená v bolesti vlastných vín,
cítim horkosť tvojich slín a slov...
Horko-sladké čerešňové tajnosti
zabalené v čokoláde
a to čo bolo včera,
dnes páli až do kosti.
Ranená vlastnou hlúposťou
a čímsi čo volať chcelo by sa láska,
tak drahá náhrada...
namiesto prázdnej púšti
rozkvitne vo mne záhrada?
Krajinou mojich snov
otáznikov,
a všetkého čo nemožné zdalo sa,
horkosť vysaje mi z rany
náhoda
a potom už ostaneme navždy sami...?
Nechcem byt tvojou púpavou
čo ráno odtrhneš si a v noci ovädne.
Už nechcem ničiť všetko
čo zdalo sa tak nádherné...
Komentáre