Takto som sa cítila mnoho rokov, ako vygrcana...
Neschopná a stagnujúca...
Príde deň, keď ti to celé pretečie cez hlavu a ty sa postavíš z toho kúta a skríkneš: "Uz dost!"
Nič si neplánuj, nepripravuj... zmier sa z vecami takými ako sú a využi vhodnú situáciu , ktorá sa ti ponúka.Rob veci spontánne. Aspon mne to pomohlo. Keď sa zjaví dáky sen splním si ho v ten moment a keď je to sen pre mňa v tú chvíľu nesplniteľný odložim ho na poličku. Možno zapadne prachom a možno si ho raz budem mocť splnit, ale do vtedy si môžem splniť milión ďalších snov, ikeď menších a zrazu ani nebudeš vedieť ako, ale začnú sa ti plniť rad za radom všetky :)
STAČÍ SA LEN POSTAVIŤ A VYRAZIŤ ! Hneď teraz nie až zajtra!

dlhá zima v nás prebúdza smútok, ja osobne mám depky jak sviňa, tiež by som niečo praštila o zem, niekomu o hlavu... ale človek sa musí ovládať, dnes svieti slniečko, vyberiem sa na prechádzku a budem sa na slniečko škeriť....

SME aká SI
život často pritiahnutý za vlasy
šťastie-vraj-prinášajú črepiny
dáky sen si splníš
sama
raz
ved kto iný..??
ako píše =mata hari=
depkám sa koncom zimy dobre darí..
MY do zdoláme
jari sa dočkáme.. :-))

sila vôle Ti nepomôže dosiahnuť Tvoje sny. Pravá vôľa Ti slúži k poznaniu toho, čím naozaj si a čo potrebuješ, sila vôle Ti pomôže nestratiť to z očí (z mysle). Hlavné je nevzdávať sa. Verím Ti a viem, o čom píšem..

slniečko teplými lúčami do chrbta oprie sa, tebe sa lepšie začne vodiť. Pvým dobrým krokom je, že CHCEŠ a to je už polovička úspechu.

Dakujem, dobre ste ma pobavili.
Vazim si Vase rady a nazory, ale bohuzial nie su pre mna vhodne, museli by sme rozobrat celu moju situaciu, charakter, vlastnosti, myslienky, aby ste mohli vyslovit nespochybnitelne zavery a rady.

Bohuzial nepatrim medzi jednoduchych ludi, ajked z isteho uhla pohladu je kazda bytost jednoducha, zavisi na nasej subjektivnosti a ta v tejto teme od nasej vlastnej komplikovanosti. Ano, viem sa tesit z drobnosti, ako napriklad z farieb, oblakov, rosy a pod., ale nie vzdy je ten den, ked to staci. Resp. ak to aj staci pride nieco/niekto a vsetko sa pokazi. Je marne sa snazit utekat dopredu ak Vas niekto taha nazad a ak to jemne nacrtnete, dostanete odpoved, ze si za to mozte sami :)

v mojich slovách je viera
že
aj ked v duši človeka je občas čierna diera
ako píšeš
s sebe nájde silu
vidieť v živote peknú chvíľu
a všetko zdolá
bo chuť po žití ho do činov volá
a nelepí sa na telo len smola...
všetci sme jedineční a zložití
JA i TY
a nerozumie nám často nik
človek je sám-jak pustovník..
aj ked prší
a hmla sadá
aj dnes som tu rada.. :-)))
čo prinesie deň-uvidím
ako poradím si s tým..

nauc ma hadzat
sny o zem,nauc ma pozliepat pomyselne..
mojim podakovanim bude nachvilku kludnejsi,mozno zaujimavejsi spanok..

Vážená autorko,

Váš výtvor, mně opravdu zaujal. Popis pocitú a myšlenkových pochodú je opravdu zajímavý.

Jenom mně napadá otázka, jestli je tohle jenom dílo, nebo Vaše skutečné pocity. Pokud je to skutečnost, pak mně napadá jenom podotknout na to, že bez zoufalstvý, smutku, pláče a podobných pocitú, by nebyli sny, nebyli by cíle a nebylo by to odhodláni pozbírat střepy. Proto Vám s dobrým úmyslem radím, užívejte si i tyhle "negativný" pocity, protože bez nich, bychom neměli už žádne pociti, ani ti příjemní.

V závěru Vám přeji příjemný zbytek dne a hodne dalších takových zajímavých básní.

S pozdravem

Su

Dobrý deň,

Samozrejme, že píšem podľa toho ako sa cítim. A len vtedy, keď cítim potrebu písať. V opačnom prípade by boli všetky riadky na tomto blogu nezmyselné a bezcenné. Nie sú tu len pesimisticky ladené články, ale musím sa priznať, že práve v tých pochmúrnejších náladách sa mi lepšie tvorí a to hlavne takouto formou.
Ďakujem za radu a môžem bez váhania povedať, že som si toho už veľmi dávno vedomá, práve preto existuje tento blog. Odkladám sem svoje pocity pre iných ľudí, ktorí sa môžu cítiť rovnako alebo podobne, aby vedeli, že nie sú sami a aj pre seba, pretože tak sama seba spoznávam, keď si s odstupom času svoje články prečítam.
Rozhodne ich nepíšem s úmyslom aby ma niekto ľutoval, že nemám každý deň úžasný, o také dni ani nestojím, pretože zovšednejú ak sú pričasté. Všetko má svoje pre aj proti, a ak si človek dokáže uvedomovať aj to, že všetko zlé je na niečo dobré (a naopak), tak vyhral. Pretože ak poznáme negatíva, vieme si o to viacej vážiť pozitíva.
A taktiež, človek sa viacej zamýšľa, keď sa cíti horšie. Keď je šťastný, nepýta sa prečo. A to je fakt, ktorý ma desí, pretože z toho ľahko vyplýva, že ak je človek šťastný, jeho myslenie sa stáva až príliš jednoduché.

Ďakujem za komentár. Taký tu už dlho nebol.

Veronika.

Vážená autorko,

v první řade bych se chtěl omluvit, jestli sem se nejak nepřímo vyjádřil, že zveřejňujete své díla jenom proto, aby Vás ostatní litovali. Prosím přijměte mou omluvu, nebylo to tak myšleno.

Ale sem rád, že takhle berete tyhle všechni zákoutí životem. To jak jste podotkla, že lidi přemýšlí jednoduše když jsou šťastní, mně opravdu zaujal (málokdo si toho všimne). Ale jestli múžu vyjádřit svúj názor, myslím, že to není jenom tím. Myslím, že člověk přemýšlí jednoduše proto, protože je pak se sebou spokojen až tak, že se mu pak už nechce zdokonalovat sebe sama anebo si určit další cíle.Což je spíš dúkaz lenosti "Proč bych mněl? Když už mám." Ale tohle je jenom múj osobní názor.

Mimochodem vážim si, že se někdo snaží, pomoct ostatním tím, že mu opíše své pocity v hraničných nebo méne příjemných momentech, aby se necítil osamněle.

Nicméne sem rád, že si takhle vedete (po psychické stránce) a přeji Vám příjemný zbytek dne.

S pozdravem

Su

Dobrý deň,

Vôbec ste sa nevyjadrili zle, len som povedala myšlienku, nad ktorou sa zamýšľalo viacej ľudí, usudzujem podľa komentárov typu " nebuď smutná, veď..".
Preto nevidím žiadny dôvod, prečo by ste sa mali ospravedlniť, nebolo tu povedané nič, pre čo by som mala právo sa uraziť. Ale je to od Vás veľmi milé a pozorné.

Máte vskutku zaujímavý postreh, čo s a týka jednoduchosti myslenia ľudí počas pocitu šťastia. Budem nad tým uvažovať, keď sa v takom rozpoložení budem opäť nachádzať a pokúsim sa to trochu takpovediac rozanalyzovať.
Len si nie som istá, či je to skutočne lenivosťou alebo skôr pohodlnosťou, prečo sa ľudia ďalej odmietajú počas obdobia šťastia rozvíjať a zdokonaľovať.

Mám rada úprimnosť, ak nie je zneužitá k úmyslu ubližovať, preto sa snažím písať svoje výtvory čo najúprimnejšie a čo sa týka osobných správ mimo komentárov, ktoré mi niekoľkí čitatelia poslali, boli zatiaľ pozitívne, čo ma veľmi teší. Niektorí ľudia sa tu skutočne našli.

V poslednej dobe bohužiaľ nemám toľko času a ani chuť písať, ak mám voľnú chvíľku, čítam knihy (včera som dočítala Dostojevskeho) alebo si kreslím. No už prešlo pár týždňov a v poznámkovom bloku ani jedna nová bodka, tak snáď sa už blízkej budúcnosti naskytnú správne okolnosti.

Môžem sa opýtať, či aj vy nejakým tvorivým spôsobom vyjadrujete svoje myšlienky a pocity?

Vážená autorko,

bohužel musím na Vaši otázku odpovědět záporně, dosud jsem v sobě nenašel umělce, který by dokázal mé pocity, složit do takové formy aby to znělo anebo vypadalo umělecky.

Místo toho si spíš k svým pocitům dělám poznámky, stylu Proč? Kdy? Kde?
Takhle se spíš snažím sám sobě porozumět, abych pak mohl poradit i ostatním, čemu se vyvarovat.

Rád se snažím věci (různých typů) pochopit a nahlížet na ne z různých úhlu pohledu. Pak člověka napadají různé, zajímavé až umělecké myšlenky. I když se ale opětovně zamyslím nad Vaši otázkou, možná ty myšlenky by se dali sepsat do veršů.

A toho momentálního slepého bodu ve Vašem poznámkovém bloku se nemusíte bát. Na to aby byl příliv musí být i odliv. Mimochodem chtěl bych se zeptat, jakou knihu od Dostojevského jste to četla?

Přeji Vám příjemný zbytek dne.

S pozdravem

Su

Možno Vás odrádza len tá podmienka, že by to malo vypadať alebo znieť umelecky. Lenže čo je umenie? Každý si ho definuje inak a začať o ňom malú diskusiu môže ľahko spôsobiť veľkú hádku (tak je to aj s politikou). Preto verím, že ak by ste sa pokúsili nejakým spôsobom vyjadriť, určite by sa našli ľudia, ktorí by to považovali za umenie a mali by na to kladný názor. Samozrejme, netreba to siliť, ak sa na to človek necíti alebo z toho nemá dobré pocity.

Je veľmi dobré robiť si o sebe poznámky, párkrát som sa o to pokúšala tiež, lenže popri mojom záujme robiť všetko a venovať sa všetkému mi to dlho nevydržalo. Viedla som si súčasne denník, spisovala som si sny a ešte som si založila čosi ako encyklopédiu symbolov, na ktoré som niekedy počas dní natrafila, či už v knihách, na internete alebo v živote. Samozrejme, svojím spôsobom to začala byť rutina a bolo to skôr obmedzujúce než prospešné, preto som s tým do pol roka skončila a neskôr som sa k jednotlivým veciam vrátila len na určitý vymedzený čas. Rada by som varovala ostatných pred nástrahami mojej mysle, ale takmer nikdy to nerobím, pretože každá situácia mi pripadá príliš odlišná, všímam si veľa maličkostí, ktoré dokážu meniť môj pohľad na vec a celkovo následne formovať moje správanie, takže je ťažké vedieť na čo ich vlastne mám upozorniť.

Je výborné, že sa na veci pozeráte z rôznych uhlov pohľadu, mám pocit, že to dnes veľa ľudí nerobí a ja tiež veľakrát nie, ak mám pocit, že na mňa niekto veľmi blízky útočí. Tu ma napadá taká zvláštnosť, že som takáto neohľaduplná len voči mne blízkym osobám, pri ostatných odôvodňujem, ospravedlňujem ich konanie.

Možno by teda bolo dobré tie Vaše myšlienky skúsiť spísať do veršov. Možno to pôjde úplne samo od seba.

Nuž, to si hovorím aj ja, že niekedy nápady aj dojdú a nastane akýsi útlm, ale vždy ma to tak trochu desí, pretože človek nemá nikdy istotu, že to tak už neostane navždy. Práve preto som nešla študovať umenie, po prvé nechcela som patriť do danej spoločnosti, ktorá sa za umelcov veľmi rada považuje a po druhé bála som sa, že nápady raz jednoducho nebudú.

Čítala som od neho knihu s jednoduchým, ale výstižným názvom Idiot. Veľa ľudí považuje Dostojevskeho za nudného autora, možno aj preto, že píše veľmi hrubé knihy a rád v nich prostredníctvom postáv spomína svoje úvahy, mne sa však páčil. Nebolo to ani ťažké čítanie, ako mnohí tvrdia.

Tiež želám pekný deň.

Veronika

Vážená autorko,

je pravda, že umění může být chápano různě, ale někdy když vidím nějaký moderní umění, tak opravdu nevím co si o tom myslet (jestli se mám pohoršit, nebo přemýšlet, jestli si ze mě dělá srandu), protože některé díla, podle mě, hraničí až s pornografií. V určitých ohledech sem hodně konzervativní, ale každý má právo tvořit, obdivovat a realizovat se a já nejsem oprávněn jim v tom bránit.

Naprosto chápu nutkáni dělat a věnovat se všemu, až člověka napadá, že na to všechno jeden život nestačí.

Uznávám, že každá reakce na určitou situaci je v podstatě unikátní, ale všechny mají určitý spínač a když si ho najdu dokážu ho ovládat, tím ovládnu sebe a můžu pomoci ostatním taky si najít ten svůj spínač.

Vaše reakce na své bližní jsou celkem (podle mě) logické, protože když máme pocit, že na nás útočí někdo blízky, bojíme se, že by nás mohl opustit anebo nějak zranit, protože zná naše slabiny. Alespoň sem si toho všimnul u své osoby.
A taky mně pobaví když se kouknu na věci z různých pohledu, protože to někdy vypadá úplně jinak, což je někdy i zábavné. Ono je někdy zajímavý i pohled na svět ze strany určitých věcí, například budovy (co všechno vidí např. kolik lidí kolem projde, jaký dialog asi vedou atd.). A když se tak nad tím zamyslím, rád bych si přečetl Drákulu ale z jeho pohledu, anebo takového Dr. Jekyll a Mr. Hyde z pohledu pana Hyda (myslím, že by to bylo zajímavý čtení).

Ohledne toho studia umění, v dnešní době je naštěstí možnost i externího studia a zatím není daný kolik vysokých škol může jedinec vystudovat. Takže můžete být i věčný student a můžete studovat bez hranic.

V závěru Vám přeji příjemný zbytek dne a zároveň Vám chci poděkovat za tu knihu.

S pozdravem

Su

Dobrý deň,

bohužiaľ s moderným umením sa vôbec nestotožňujem. Pripadá mi ako umenie pre umenie, čiže pre umelcov samotných: vytvoria dajme tomu obraz tým, že naň "nahádžu" farbu a potom si vymyslia, čo tým chceli povedať. Alebo dajú do stredu bieleho plátna červenú bodku a vidia v tom obrovskú myšlienku. Bohužiaľ ja nie, pre mňa je to len gýč. Možno si pre svoje názory pohnevám mnoho ľudí, ale myslím si, že umenie by malo byť niečo, čo si doma nevytvorí každý len tak za kuchynským stolom. Malo by zaujať myšlienkou, ktorá je učená ešte pred tým, ako je dielo vytvorené a nie dodatočne, ďalej technikou a potom celkovým dojmom, čiže povedzme estetikou. Mne sa bude páčiť obraz, ak viem, že nie je namaľovaný len preto,že sa umelec potrebuje niečim živiť a chce zaujať niečim nevšedným a bude samozrejme spĺňať vyššie spomenuté podmienky. Leonardo da Vinci maľoval Jokondu štyri roky. Naši umelci zvládnu jeden obraz za 5 minút. Veď to sa nedá ani porovnávať.

Niektorí ľudia tvrdia ,že keď má človek veľa záujmov, nič nerobí poriadne. Nuž, to závisí asi skôr od typu človeka, pretože môžem mať aj tisíc záujmov, ale ak si na ne nájdem dostatok času, môžu byť všetky dokonalo zvládnuté.

Áno, asi bude skutočne platiť, že najväčší nepriatelia sú tí najbližší ľudia. Neznámy človek len odhaduje čo nás nahnevá alebo čo nám ublíži. Blízky vie toho celkom dosť. Aj keď nie úplne všetko.

Tiež sa niekedy snažím vcítiť do vecí. Okrem Vami spomenutého zvyknem uvažovať koľkými rukami a miestami prešli predmety, ktoré som si kúpila alebo ktoré sa do rúk dostali mne, koľko ľudí sa podieľalo na ich zhotovení, ako asi žijú. Takto to vnímam už od detstva, a preto som schopná byť smutná ak niekto s nejakou vecou, budovou, stromom, kameňom, kvetom zle zaobchádza a veľakrát mi je nesmierne ľúto ak sa nejakej veci musím zbaviť. Svojím spôsobom som si vlastne zo všetkého vytvorila živé bytosti, akýchsi priateľov, dokonca aj zo svojho oblečenia. A pritom mám aj ľudských priateľov, preto niekedy uvažujem, prečo to vlastne robím.

Nuž bolo by zaujímavé čítať Draculu písaného z jeho vlastného pohľadu alebo aj Doktora Jekylla a pána Hyda. Takto je to len na našej fantázii a neviem ako vy, ale ja všetko idealizujem.

Ak chce človek študovať viacej vysokých škôl, musí si za to zaplatiť slušné peniaze. Počula som, že umelecké školy sú celkom veľké flákarne, takže by sa možno popri tom aj iná vysoká študovať skutočne dala, ale problém by bol finančného charakteru. Ale úprimne, vysoká škola ma vôbec neláka, už som na jednej bola (Masarykova univerzita) a odišla som. Teraz mám ísť na druhú a mám skôr chuť ujsť niekam na Hawaii. To, čo chcem, sa dokážem naučiť aj sama samoštúdiom. Aj tak je väčšina ľudí na vysokých školách len kvôli titulu. Je tu taký zvyk.

Momentálne čítam knihu s názvom Veľká kniha reči tela od Allana a Barbary Peasovcov. Veľmi poučné!

Pekný deň.

Veronika