Naša cesta, ktorej najvzdialenejším cieľom bol 4 000 km vzdialený Teherán, bola pre mnohých priateľov udivujúca. Veď Irán je vďaka médiám zapísaný v mysliach našich ľudí ako Ríša zla. Keď som im ešte spomenul, že do Teheránu ideme autom, prevrátili oči v stĺp.

Naša cesta začala pochopiteľne v Maďarsku, pokračovala cez Srbsko.

Smerovníky kúsok za hranicou s Maďarskom

V akomsi srbskom autokempingu, blízko bulharských hraníc, v ktorom okrem nás už nebola ani noha, sme spali prvú noc.

V srbskom kempe sa ponevieralo množstvo túlavých psov

Ráno sme zistili, že naše auto má defekt. O tom, že išlo len o náhodný stret pneumatiky s pohodeným klincom, či sklom, svedčila skutočnosť, že guma bola poškodená na ôsmych miestach zároveň.

No comment

Vyhľadali sme prvý srbský autoservis po ceste, ale majiteľ chcel za opravu sumu prevyšujúcu cenu novej pneumatiky. Po takmer hodinovom obchodnom rokovaní, keď srbský podnikateľ nebol ochotný zľaviť ani cent, sme servis opustili a celú ďalšiu takmer 8 000 km dlhu cestu absolvovali bez funkčnej rezervy.

Autoservis v Srbsku

Strážca autoservisu - rotvajlerský klon

Autoservis

Zaujímavé plody na strome neďaleko autoservisu

Neviete niekto, čo to je?

Srbsko-bulharská hranica

Cigánska osada v samom centre hlavného mesta Bulharska Sofie.

Kontrasty v Sofii

"Kontrolórov" odpadkových košov poznáme aj u nás

Národná knižnica v Sofii so súsoším sv. Konštantína a Metoda

Sv. Konštantín a Metod v Sofii

Z cesty po Bulharsku

Bulharská pumpárka

Na miestne podmienky celkom pekná a najmä blond

Ďalší nocľah nás čakal v Istanbule v kempe na brehu Marmarského mora. Dorazili sme tam už v hlboký večer, svojim príchodom vyrušili polovicu osadenstva malého rodinného kempu, ale nikto nám nevynadal. Dokonca v tom čase ešte aj teplá voda tiekla...

Na brehu Marmarského mora

Na brehu Marmarského mora

Na brehu Marmarského mora

Most cez Bospor

Most cez Bospor

Most cez Bospor

Most cez Bospor

Kvalita nocľahov však klesala. Tretí v poradí nás čakal kdesi v hlbokom tureckom vnútrozemí. Ďaleko od akejkoľvek inej civilizácie stál popri ceste akýsi motorest a vedľa neho, na dvoch betónových terasách, bolo umiestnené letné záhradné posedenie s drevenými altánkami. Práve tie sa stali miestom nášho prenocovania. Síce na tvrdej zemi, ale zato zadarmo.

Motorest v Turecku, vpravo drevené altánky vhodné na prenocovanie

Okolo deviatej večer sme vystúpili z auta, rozbalili na terasách karimatky a spacáky a zvedavo sa odobrali navštíviť ešte svietiaci motorest. Sedelo v ňom okolo dvadsať chlapov, ale ani jedna žena - ako je tu miestnym zvykom. Bola to typická krčma, nie nepodobná našim krčmám 4. cenovej skupiny. Naše krčmy však vonkoncom nepripomínalo to, že všetci chlapi, ktorí v pohostinstve napäto sledovali zápas tureckej futbalovej ligy, popíjali z miniatúrnych šáločiek výhradne čaj. Dali sme si ho aj my a musím povedať, hoci nepatrím k čajovým labužníkom, že bol skvelý.

Zdroj fotografií:

PF