Skvelé, 18 hodín sme to zvládli v nálade ňuňuňu cmuk, a potom sme zase začali byť prirodzení (??) a pohádali sa.
Keď je treba, pospĺňa všety priania. Len škoda, že po roku, kedy už sú dávno pasé, je to celkom neskoro a vyznieva to podozrivo.
Nechal ma tam samú, ani raz sa neunúval navštíviť ma, a teraz čaká, keď sa sám pozve niekam, kde ani nie som doma, že to s otvorenou náručou privítam. Priehľadné a debilné. Aj keď je to možno inak. Ale to ma nezaujíma. Keď chce človek začínať odznova, nemá sa pozerať do minulosti, sám to povedal, tak prečo teraz, keď sa to hodí.
Ja to kašlem. Asi sa na všetko vybodnem, vybodnem sa na neho, a bude pokoj. Možno to ani nestojí za to. Hladať chyby môžem aj v druhých ľuďoch a on podobne. Tak načo.
Aj keď snaha je, možno sme prepásli príliš mnoho okamihov na to, aby sme sa dokázali zmeniť, a aby sme náš vzťah posunuli od podkopávania sa k úcte a pomáhaniu.