1.)    Pohľad na rozdelenie mágie, nižšia mágia vs vyššia mágia

2.)    Technické nezrovnalosti magickej praxe vyššej cesty

3.)    Teória vyššej magickej cesty

4.)    Reálny obraz mágie

1.)    Pohľad na rozdelenie mágie

Mnohí sa ma pýtajú stále na to isté, takže skúsim aspoň stručne objasniť čo to vlastne mágia je.

Vo svojej podstate mágiou môžeme nazvať čokoľvek kolidujúce s bežne príjmanou skutočnosťou alebo s dejom zdanlivo odporujúcim fyzikálnym zákonom.  Čiže pod túto definíciu môžeme dať činnosť veštíc, liečiteľov, šamanov až po kňazov.

Z danej definície vieme vyvodiť aj následné delenie na „vyššiu“ mágiu (Theurgiu) a „nižšiu“ mágiu (Magiku) a charakteristických predstaviteľov týchto smerov, bosorky, čarodejníkov a ich proťajšok čarodejky a mágov.  Ako vidieť tu je prvý paradox čarodej vs čarodejka kde by podľa zaradenia mala byť čarodejka proťajškom čarodeja a tým pádom predstaviteľom nižšej mágie. Ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Pre lepší prehľad budem používať iba mužské označenie Mág pre Theurga a Čarodejník pre Magika.  Je naozaj medzi nimi taký rozdiel?  Mág i Čarodejník, idú tou istou cestou a hľadajú dokonalosť.  Medzi oboma  je rozdiel ale nie až taký, ako si mnohí myslia. Mág pracujúca s esenciami elementov, s jemnou časťou spektra energie,  je schopný evokovať bytosti, liečiť, predvídať, exteriorizovať sa ( vystupovať s tela) a vytvárať talizmany. Mág nemá boha, uznáva, že niečo univerzálne existuje, ale snaží sa dosiahnuť poznanie Zdroja. Mág dosiahol väčšinou vyššiu citlivosť, schopnosť  empatie. Mág si chráni svoje sily a nepredvádza ich, použije ich pokiaľ je požiadaný a väčšinou nedáva žiadnu váhu výsledku, dôležité je  použitie, nerozlišuje medzi „čiernou“ a „bielou“ mágiou a nehľadí či niekto verí alebo neverí  jeho schopnostiam.

A čo čarodejník? Nuž, pracuje s elementárnymi silami (vo všetkých významoch) a snaží sa o to isté čo Mág - o dosiahnutie poznania a dokonalosti, pracuje so živlami a snaží sa pochopiť a preklenúť obmedzenie živlami (elementárne energie). Uvedomuje si vyššie zóny a energie, avšak jeho práca je obmedzená  iba na Zem, kdežto Mág pracuje i mimo nej.  Čarodejník je akási základná škola pre Mága. U oboch je túžba po duchovnom rozvoji, po dokonalosti a na rozdiel od cirkví sú si vedomí mnohých stupňov na duchovnom rebríčku. V praxi čarodejník  používa na vyvolávanie základnú matricu,  pentagram elementov ( oheň, voda, zem, vzduch, duch –niekde sa udáva prázdnota).  Mág však používa vyvolávacie i odvolávacie pentakle (symboly) tvorené  s kombinácie všetkých prvkov. 

Čarodejník (trebárs wiccan) je zasväcovaný v 3 stupňoch. Väčšina wiccanov na 3. stupni dokáže veci ako Mág, aspoň zdanlivo, používa však menej svojich schopností a iba základné externé sily.

A k tomu jednu zvláštnosť nižšej mágie povolenie duchov Zeme či prírody.

Ďaľším špecifickým znakom nižšej magickej cesty je práca v skupine,  kdežto mág  väčšinou pracuje sám,  pracuje a študuje sám, je síce niekedy súčasťou spoločenstva, rádu ale nie je s nimi tesne spätý.  Čarodejnik väčšinou pracuje v skupine, je jej súčasťou, spolu pracujú na rituáloch a majú spoločné úspechy. Mnohí používajú rôzne magické smery ale jedno majú spoločné: CIEĽ. Existuje však i prirovnanie čarodejníka k šamanovi a s tým veľmi nesúhlasím, šamanstvo  je podľa mňa trochu iný smer  šaman = lekár + kňaz + výskumník.  Pritom ani čarodejník ani mág nie sú kňazmi. 

Obaja Mág i Čarodejník pracujú v Astrálnom priestore ( v rovine tkzv. Astrálneho vedomia ( Akáša )) kde nikto nemôže byť bez časového.

V týchto sférach sa po väčšinu času stretávajú s bytosťami a tieto entity môžu použiť k získaniu informácie, psychickému a/alebo fyzickému liečeniu.

No a ešte jeden dôležitý rozdiel. Podľa istých názorov sa Mág spriatelí s väčšinou bytostí s ktorými prichádza do styku kdežto čarodejník musí ísť na ne s pozície sily. (Alex Sanders)

Takže na záver prvej časti drobné zhrnutie.

Nižší čarodejník či bosorka používa hlavne prírodné techniky a zdroje.  Dokáže využívať prírodné zdroje a ich kombinácie na tvorenie amuletov. Často pre silnejší účinok pracuje v skupine a po istom čase  môže začať inklinovať k ceste mága.

Mág  používa jemnejšie spektrum energií na manipuláciu, je schopný vytvoriť amulet prakticky z akeho koľvek materiálu a ktomu je schopný aktivovať a tvoriť talizmany.  Koná vždy na základe vlastneho uváženia, často bez etických bariér.  Mág pracuje hlavne na vlastnej premene a k tomu sa dopracuje jedine sám.

2.)    Technické nezrovnalosti magickej praxe vyššej cesty

Vyššia mágia dovoľuje operatérovi riešiť veci, ktoré nižšia nezvláda. Jednou s týchto vecí je napríklad vyhľadávanie osôb či predmetov pomocou mysle. Vo svojej podstate však ide o blud. Aj dedinská bosorka je schopná nájsť zatúlané dieťa, dokonca bača na salaši vedel nájsť svoje stádo a to nebol priamo adeptom magickej praxe.

Vo veľa veciach nie je jasné, kedy je použitá technika, ktorá sa dá priradiť iba vyššej ceste. Mnohí „mágovia“ sa bránia tomu, že techniky či postupy, používané nimi sú súčasťou aj nižšej cesty mágie.

Taktiež veľmi často sa snažia svoje umenie baliť do rôznych honosných názvov. Stačí sa pozrieť na rozdiely medzi hermetickou praxou a takzvanou mágiou chaosu. Vo svojej podstate ide o jedno a to isté učenie, len si mnohí mýlia slobodu myslenia a konania so svojvôľou.

Hermetizmus stavia na poznaní Herma Trismegista a jeho Smaragdovej doske. Ide vlastne o súbor filozofie, alchýmie a mysticizmu, ktorý mal vážny vplyv na novoplatonizmus a vznik teozofie (H.P. Blavatská). Hermetik sa snažil poznať a pochopiť Vesmír a pracovať na jeho Pláne.

Chaosmágia (Mágia Chaosu) je relatívne novodobý smer. Pôvodne sa chaotici venovali rovnakej práci a jediným rozdielom oproti hermetikom bolo, že nebrali ohľad na použitý nástroj a jeho dopad. Charakteristika chaos mágie by mohla byť : Akýkoľvek spôsob na dovŕšenie diela je dobrý. V súčasnosti však prevládajú názory, že čo robím je správne a jediné vhodné.

V podstate sa začína prejavovať egoizmus a narcizmus, ktoré v praxi nemajú čo hľadať v duchovnom vzdelávaní.

Tradičná prírodná filozofia vychádzajúca z učenia iónskej školy starogréckej filozofie a vychádzala z toho, že existujú 4 elementy (prvky, esencie, niekedy voľne prekladané ako "živly") - Zem, Vzduch, Oheň a Voda. V každej veci sú zastúpené v istom pomere a majú "fyzické" aj "duševné" vlastnosti. 
Jedna z predstáv o vzniku živlov, ktorú zastávali napr. pythagorejci, bola tá, že vznikali z prapôvodnej "piatej esencie" (lat. quinta essentia). Podobne to bral aj Platón a tejto "piatej esencii" priradil jedno z "platónskych telies" (pravidelných geometrických telies) dvanásťsten. Podľa Platóna (dialóg Tímaios) sú z tejto "piatej esencie" stvorené vesmírne telesá (v protiklade k pozemským). Nájdeme to aj u Aristotela apod. 
Jedna z vlastností "piatej esencie" je podľa starých Grékov to, že dodáva neživej hmote život. 
Celý balík týchto predstáv potom prešiel do alchýmie. Je však otázka, aký je vzťah medzi alchymistickou "prvotnou látkou" (prima materia) a touto "piatou esenciou" (quinta essentia). 

3.)    Teória vyššej magickej cesty

Smaragdovú dosku (Tabula smaragdina) údajne napísal egyptský boh Thowt, Grékmi zvaný Hermes Trismegistos (Hermes trikrát najväčší) tu je  český preklad Smaragdovej dosky, tak ako ho napísal významný český  hermetik, Pierre de Lasenic (Peter Kohút).

·         Jest pravdivé, jest jisté, jest skutečné, že to, co jest dole, jest   jako to, co jest nahoře a to, co jest nahoře, jest jako to, co jest  dole, aby dokonány byly divy jediné věci.

·         A jako všechny věci byly učiněny z jediného, za prostředkování  jediného, tak všechny věci zrodili se z této jediné věci  přizpůsobením.

·         Slunce jest jeho otcem, měsíc jest jeho matkou, vítr nosil jej vy  svých útrobách, země jest jeho živitelkou.

·         On jest otcem universálního telesmatu celého světa.

·         Jeho síla jest celá, když byla proměněna v zemi.

·         Oddělíš zemi od ohně, jemné od hrubého, opatrně a nanejvýš moudře.

·         On vystupuje od země k nebi a zase znova sestupuje z nebe na zemi a  příjmá sílu věcí hořeních i doleních.

·         Takto budeš míti slávu celého vesmíru; veškerá hmota prchne před  tebou.

·         Tu sídlí síla, ze všech sil nejmocnější, která překoná každou jemnou věc a pronikne každou věc  pevnou.

·         Takto stvořen byl vesmír.

·         Odtud vzejdou přizpůsobení podivuhodná, jichž způsob jest zde.

·         Proto jsem byl nazván Hermes Trismegistos, maje tři části filosofie celého vesmíru.

·         Co jsem pověděl o magisteriu slunce, jest úplné.

Tento krátky traktát je základom celej vyššej mágie a aj alchýmie.

Čo je však dôležité pre praktické použitie sú základné údaje ktoré poskytuje:

·         Čo je hore je rovnaké ako dole.

·         Všetko je z jedného zdroja

·         Existuje 5 živlov

Je to základ na ktorom sa dá stavať. Vyššia mágia však nepoužíva priamo prvok ale len jeho energetickú esenciu. Dá sa to jednoducho predviesť energetizovaním nápoja (voda, čaj, víno).

Živly predstavujú základné pralátky (princípy prejavu energie), ktoré sa odrážajú v každej oblasti nášho sveta. Poznáme štyri živly, ktoré majú podobné vlastnosti ako vzduch, voda, oheň a zem, avšak musíme si uvedomovať, že živly sú obecné nemateriálne princípy, ktoré nie je možné priamo stotožňovať s uvedenými látkami. Uvedená charakteristika je značne zjednodušená a je písaná s cieľom vytvoriť iba základný obraz.
Živel vody – brucho 

Voda je studená, hlboká, tichá, prenikavá, čistá, tmavá, citlivá na energiu. Paralelou pre živel vody je podvedomie, hlboké, tiché, nepreskúmateľné, ukazuje aj aspekty múdrosti. 

Energie vody:
- sťahovanie a zhusťovanie, pretože je studená 
- je zdrojom a nositeľkou čistoty a svätosti, očisťovania
- je zdrojom života a hlbokých citov (všetko živé vychádza z vody)

Negatívne pôsobenie vody:
- úplný rozklad a zničenie
- odplavenie, burácanie

Psychologické paralely:
- zdroj myšlienok, hlbokej múdrosti, abstrakcia, meditácia, istá pasivita 
- únik z reality, nepraktickosť, bláznivosť, citový a subjektívny pohľad na veci
- zdroj jednoty a čistoty ideí bez rozporov, svätosť, skromnosť, prenikavosť
- idealizovanie, perfekcionalizmus, empatia, potreba pochopenia a spojitosti
- orientácia na iných, svedomie, citlivosť, sebaobviňovanie, skľúčenosť, nerozhodnosť
- zdroj pokoja, ticha a hudby a lásky , sebaobetovanie
- uzatvorenosť, plachosť, poddajnosť, postupné zmeny (premáčanie)

Živel ohňa –svaly, hlava, (sexuálne orgány) 

Oheň je žiarivý, teplý, pohyblivý, energický, expanzívny, farebný, priebojný, extrémny. Je pohybom a vytvára okolo seba svetlo, tzn. čas a priestor. Paralelou ohňa je vedomá časť mysle. Vytvára naše myšlienky, vôľu. Hlavným zdrojom informácie pre vedomú časť mysle sú práve oči. (Voda padá dole ale oheň stúpa hore.) 

Psychologické paralely:
- teplota, žiarivosť, otvorenosť, nadšenie, energičnosť, expanzívnosť, sila, aktivita, zápal, jas 
- pálivosť, ostrosť, žiarlivosť, výbušnosť, unáhlenosť, emocionálnosť, egocentrizmus
- pochopenie , objektivita, racionalita, výrečnosť, potreba cieľavedomosti a súdnosti
- nenávisť, klebetnosť, agresivita, bezohľadnosť, priebojnosť, panovačnosť, individuálne konanie
- razantnosť, revolučnosť , samostatnosť, sexualita, iskrenie, chuť do života, tvorivosť, tvrdohlavosť



Živel vzduchu – pľúca 

Vzduch je neviditeľný, jemný, ľahký ako vánok, má orientáciu, vôňu a je pohyblivý, príjemný, zázračný, uvoľnený, ale aj bláznivý. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že má vzťah k mentálnemu mysleniu (intelekt) a k inšpirovaniu ducha.

Hlavným rozdielom oproti ohňu je to, že je takmer nevnímateľný a môže mať rôzny smer pohybu, ktorá určuje smer jeho pôsobenia. Práve smer pohybu ho robí zázračným, lebo je schopný usporiadať chaos, uskutočňovať určité ciele a sprostredkovať informáciu. Vieme, že kolobeh vody v prírode je riadený vzduchom a uskutočňuje striedanie energií vody a ohňa. Paradoxné je aj to, že predstavuje najjemnejší, a predsa v istom slova zmysle najmocnejší živel. Silne podporuje živel vody aj živel ohňa.

Psychologické paralely:
- ľahkosť, jemnosť, pohyblivosť, vyrovnanosť, obratnosť, pôvab 
- komunikatívnosť, sprostredkovanie informácií, potreba slobody a inšpirácie 
- povrchnosť, straníckosť, karierizmus, spoločenskosť a spoločenské angažovanie 
- okamžitý rozhľad, uvoľnenosť, operatívnosť, originalita, prenikavosť
- rafinovanosť, ľahkomyseľnosť, drzosť, namyslenosť, nemorálnosť, nestálosť


Živel zeme – nohy, kosti, rozmnožovacie orgány 

Zem je ťažká, stála, spoľahlivá, pevná, liečivá a krásna. Združuje energiu vody, ohňa a vzduchu, dáva im pevnosť, stálosť, vyrovnanosť , tvar a telo. Z hľadiska mysle reprezentuje pamäť, vedomosti a poznanie. 

Prináležia jej tieto vlastnosti: 
- zásadovosť, spoľahlivosť, pevnosť, vernosť 
- krása, pestrosť, rovnováha 
- starostlivosť, liečivá energia (orientácia na zdravie)

Negatívne pôsobenie zeme:
- zemetrasenie, tlaky, výbuchy sopky (deštrukcia ohňa), erózia (deštrukcia vody)

Psychologické paralely:
- pevnosť, stálosť, spoľahlivosť, láska k domovu a k hmote, vernosť, usporiadanosť,
- ctižiadostivosť, náhle zlomy, hrdosť, potreba pocitu užitočnosti a váženosti
- starostlivosť, liečiteľské vlastnosti, praktickosť, potreba stability a stálosti 
- ľahostajnosť k zmenám, pôžitkárstvo, strata duchovnosti, materiálnosť
- realizácia, láska ku kráse, k rodine a k deťom, pracovitosť, 
- strach zo zmien, skostnatenosť, zatrpknutosť, tvrdošijnosť 

oheň zrak vôľa, ( sila vôle, cieľavedomosť) 
vzduch sluch, čuch intelekt, (inšpirácia)
voda chuť cit, (prijímanie)
zem hmat vedomie, (pamäť)

Ak zem považujeme za posledný živel - čo je úplne správne - tak protikladný vzduch musíme považovať za prvý živel z hľadiska vzniku živlov. 

Uvedené usporiadanie zmyslov je tradičné avšak z hľadiska mágie by bolo vhodnejšie nasledujúce usporiadane: 
zem – chuť (potrava)
voda – hmat a cit všeobecne (dotyk a pocit tepla, pokožka)
oheň – zrak (svetlo, vôľa)
vzduch – sluch (intelekt, komunikácia)
akáša – čuch (svedomie, kadidlo, modlitba)

 Čo však nie je na doske a dosť zaváži sú základné pravidlá pre prácu s energiami a vhľad do neduálnej reality (do skutočnej reality) a umožňuje tak pohľad do Akáše s odstránením  duálneho  pohľadu na svet a tým vynikne prítomnosť.

1. Dbať na zákon príčiny a následku. Všetko čo spravíme sa nám vráti, dobré aj zlé. Je to naša ochrana a zároveň aj zbraň.
2. Akcia bude učinná len vtedy ak ju robíme dostatočne sústredene a v súlade so zákonom energetickej transformácie.  Energia nezaniká len sa transformuje.
3.  Všetky bočné myšlienky a pocity budú zakomponované do výsledného energetického  prúdu.
4.  Zákon slobodnej vôle nám povoľuje robiť dobro i zlo.
5.  Dať dôraz na cieľ, neškodné zásahy do masy ľudí väčšinou sú často aj so spätným úderom.

6. Pri práci s energiou treba dbať na spotrebu energie. Všetky druhy práce s energiou spotrebovávajú energiu na priame pôsobenie alebo na usmernenie, vtedy je podstatne nízka jej spotreba.

7. Spotrebu energie ovplyvňujú 2 hlavné faktory: čas a priestor. Takže čím dlhšie a na väčšiu vzdialenosť používame energiu tým skôr sa vyčerpáme.

8. Zdokonaľujeme sa pochopením svojho JA.

4.) Reálny obraz mágie

Podstatou energií pri magickej operácií je jednen z nasledovných druhov, ktorú  môže použiť ktorýkoľvek operatér nižšej aj vyššej cesty:
1.) Elementárna energia (sila jedného z 5 prvkov) ktorej podstata je v základných prvkoch (oheň, voda, zem, vzduch a duch) symbolom neprejavenej elementárnej energie je kruh rozdelený rovnoramenným krížom. Kde kruh značí ducha, prejavená energia je zase značená pentagramom. Energie elementov sú v rovnováhe ( oheň potláča vodu a naopak, a vzduch potláča zem (a naopak) vzduch zase živý oheň a ten živý zem a td.) na to netreba zabudnúť.
2.) Bioenergia ( mentálna energia ) energia ľudského organizmu, jej použitie je značne obmedzené na energetickú kapacitu organizmu a väčšinou sa v mágií nevyužíva v plnom nasadení, skôr ako kontrolný element . Z mojej skúsenosti sa isté choroby dajú liečiť iba touto energiou.

3.) vesmírna energia (ki, cchi) dá sa usmerňovať no organizmus ju len ťažko spracúva
4.) božská energia ( energia bytostí) ide o energiu, ktorú dostane operatér od bytosti, anjela, boha, démona.
5.) energia temnoty (energia vyvolana hnevom, nenávisťou závisťou poprípade obetou Démonickým bytostiam).

Vo vačšine prípadov ide o rozvoj dôvery k sebe, Bytostiam, Kozmu s vedomím si účinkov a následkov svojho konania. Ide o základ vykonania či odmietnutia činu a krokov k práci.

Netreba zabúdať ani na zákon rovného (zlo priťahuje zlo, chaos chaos, závisť zase iba závisť), evokovaná Bytosť podľa Vášho charakteru a momentálneho citového a myšlienkového rozpoloženia odpovie na volanie.  Ľahkovážne podaná otázka môže byť odpovedaná tiež ľahkovážne ale nie nesprávne.  

Mnohokrát Bytosti odpovedajú protiotázkou, čím nás nútia premýšľať a smerovať svoju tvorivosť do činnosti.

Pri bytostiach často dochádza k nedorozumeniam ktoré sú zavinené operatérmi.
Najčastejšie nedorozumenia:
1.) Bytosť vždy berie naše požiadavky doslovne.
Mali by sme si byť istý tým čo žiadame. Vačšinou nepremýšľame dostatočne nad našimi prianiami a neôspech zvaľujeme na bytosti a my sme tým dôvodom.
2.) Prichádzajú na naše zavolanie.
To nie je pravda v našom okolí je množstvo bytostí a su priťahované našimi myšlienkami, sú vždy ochotné pomáhať. Niekedy preto že im je zámer blízky niekedy preto lebo chcú.
3.)Odídu až  po  rozlúčke.
Tak isto úzkospojene s predošlým odsekom. Mnohé po rozlúčení proste ostávajú a ak dostali dar ( obeť, energiu sviečky a podobne) chcú ho vyrovnať.

Netreba zabudnúť na to, že keď k niečomu zaujmeme "negačný" postoj automaticky nám rozvoj v danej oblasti ide pomalšie. Jednoducho povedané to čo nemáme radi sa učíme či robíme pomalšie a menej dôsledne. Je to rovnaké ako očakávanie, ktoré nás zablokuje.  Pri posudzovaní situácie postojom rozum vs cit si často neuvedomujeme okolnosti prave prebiehajúce po začatí procesu.

 V boji to je napríklad zvažovanie dôvodov prečo došlo k útoku či k zvažovaniu či už. (Krásne vystihnuté v citáte: Nečakajte, ten správny okamih nikdy nepríde) V inej realite (astrál, šamanské svety) je logika zbytocná, deje, ktoré  sa tam stávajú nie sú postavená na logickom-fyzikalnom svete. Často ich postupnosť nemusí byť rovnaká ako v našej realite.

Dôvodov k rozvýjaniu svojich schopností môže byť niekoľko:

1. Nutnosť: Zdravie, blaho, príjem, vývoj, rozvoj.
2. Zvyk: Fajčenie je zrejmý príklad. Ponechajúc bokom otázku zdravia, ktorá sa nevzťahuje
na všetky návykové činnosti, je potrebné identifikovať len návykové činnosti. v Každom prípade nie sú vhodné.
3. Chuť / túžba: Obsahuje jedenie, pitie, sex, zneužívanie drog a každú činnosť, ktorej jediným
cieľom je stimulovať organizmus nejakým spôsobom nesprávnym vo vzťahu k potrebám
nevyhnutnosti alebo prírody.
4. Strach: To znamená strach z následkov vykonania / nevykonania určitých činností.
5. Lenivosť: Každá z vyššie uvedených kategórií môže patriť aj do tejto.
Človek, ktorý používa bežnú prácu ako ospravedlnenie pre nerobenie vecí, ktoré skutočne
robiť potrebuje, je úradník, ktorý sa nikdy nestane Einsteinom.
6. Chýbajúca sebadôvera: „Nespravím jedlo, pretože nie som dobrý kuchár“. Z donútenia sa
môže každý stať Robinsonom Crusoeom. „Nie som dobrý telepat“ nie je dostatočným
dôvodom prečo to neskúsiť – a azda uspieť.
7. Zabíjanie času: Činnosti, ktoré slúžia len na zabavenie, pokým nenastane čas na
vykonanie dôležitejších aktivít.
8. Pýcha: predviesť sa, ukázať sa že som "lepší".
9. túžba potešiť: urobiť niečo bez dôvodu, len sa niekomu "zapáčiť"
10. ambície: možno súčasť pýchy. Snaha niečo dosiahnuť.
11. stádovitý efekt (robiť to, čo robia druhí)
12. Proces Akcia-reakcia


Často však tieto podnety nestačia.
Toto je typ problémov, s ktorým sa občas potýka každý, ale pri konfrontácii s problémom „Prečo nemôžem niečo vykonať?“

Niekedy sú dôvody jasné:
a) Neverím, že je to možné.
b) Neskúšal som to dostatočne dlho.
c) Neverím, že je to potrebné.
d) Mám na práci lepšie veci.
e) Neviem, kde začať.
f) Nechcem zlyhať, tak som to neskúšal.
g) Viem, že to dokážem, ale mám na práci dôležitejšie veci.

Bojovať proti týmto veciam silou vôle. Poprípade podrazom... Vytvorením si "programu" ktorý nám pomôže prekonať svojich "démonov"