Pri hľadaní niečoho iného som našla za policou na knihy Aleja Carpentiera a jeho predposledné dielo Harfa a tieň.

 Začítala som sa. Obsah vyvinul tlak na moje pamäťové schopnosti majúce za povinnosť registrovať juhoamerické súvislosti nielen literárne ale aj historické, vykreslené barokovo popisným štýlom s husto rozmiestnenými narážkami na osobnosti a deje z čias hispánskej konkvisty, 19. storočia v Taliansku a kadečo iné s tým korelujúce.

 Alejo Carpentier, Kubánec podľa pasu, Francúz a Rus podľa rodičov spísal dielo počtom strán malé, no hustotou a intenzitou vnemov impozantné. Knižka bohato ilustrovaná ponúka zážitok z farieb, zvukov, tvarov a dejov temer filmový.

 Dej novely sa točí okolo skutočnej udalosti. Pápež Alfonz VI. posunul prípad admirála Cristóbala Colóna pred cirkevný súd, ktorý má so všetkou vážnosťou a prísnosťou posúdiť, či menovaného možno vyhlásiť za svätca.

Proces blahoslavenia a svätorečenia sa rozbehne a končí v akomsi mystickom rozmere. Duch  Miestodržiteľa sa ocitne na vlastnom súdnom procese. Jeho koniec je podivuhodný. Cirkevní otcovia nezaradili objaviteľa Ameriky medzi svätých. Neúspech možno nespočíval iba v špecifickom konaní Kolumbovom ale i pre administratívno-procesné dôvody. Jednoducho, Kolumbus žil príliš dávno, jeho skutočné činy a ich pohnútky sa ťažko dokazovali a vysvetľovali.

Možno i pre toto súčasníci tak urýchľujú proces svätorečenia bývalého pápeža Jána Pavla II. Boja sa, že celkový dojem, aký zanechal tento bezpochyby najslávnejší Poliak rýchlo vyprchá, hlavne keď konkrétne zázraky Jeho Svätosti boli pred širšou verejnosťou doteraz ukryté.

Bezpochyby, jeho cirkevná politika zanechala nezmazateľné stopy v histórii strednej Európy. Jeho ľudský rozmer zase nezabudnuteľné stopy v srdciach veriacich i neveriacich.

No zdá sa mi zvláštne a trochu pochybné natlačiť mimoriadnu individualitu vzdelaného a citlivého Jána Pavla II. do formičky svätca robiaceho zázraky podľa už overených cirkevných modelov.

Je vari nevyhnutné prisúdiť mu akési pôsobenie v rozpore s prírodnými zákonmi, keď jeho pápežská misia vykazuje nesporné úspechy zistiteľné i bez blahoslavenia a svätorečenia? Myslím, že historická osobnosť jeho formátu to už nepotrebuje.

Zanechávam túto paralelnú úvahu a vraciam sa ku Kolumbovi. Novela Harfa a tieň  je ukážkou Carpentierových vedomostí a je nabitá slávnymi menami, udalosťami a narážkami na ne. V scéne konečného zasadania Kongregácie pre blahorečenia a svätorečenia dostáva Cristóbal Colón iba jeden jediný hlas pre.
Jeho neviditeľné astrálne telo pred tým, než sa rozplynie na Námestí sv.Petra zarecituje si tento Senecov verš:

Tifis, ktorý si podmanil vlny,
musel odovzdať vládu kapitánovi s menšími skúsenosťami,
ktorý ďaleko od rodičovských statkov
získal iba skromný hrob
pod kráľovstvom temných tieňov...
úryvok zo Senecovej Medey

Často sa stáva, že bojovník, vynálezca, veliteľ prelomí prvú ťažkú etapu úlohy a zaslúži sa o úspech. Slávu zožne niekto iný. Miestodržiteľ vložil do rúk svojej kráľovnej Izabely kastílskej americký klenot, avšak tribunál Kongregácie pre blahorečenie mu vstupenku do klubu svätcov nevydal. 

Knižka stojí za prečítanie, je to prehliadka hispánskej civilizácie, a nielen hispánskej. Mysteriózne zasadanie tribunálu, veľkorysé ignorovanie veličiny čas, keď autor pohybuje s postavami medzi storočiami podľa vlastného autorského zámeru a či rozmaru, posúvajú túto novelu medzi hranice žánru fantastiky, nielen magického realizmu. 

Knižka vyšla v roku 1984 vo vydavateľstve TATRAN,
preložila O.Hlaváčová, Ilustroval Robert Brun