Raz ma určite stretneš,
budem taký aký som vždy.
Trochu opitý, trochu usmiaty,
pre Teba krásny, sebe prekliaty.

Koľko pohorí a všetky boli Venušine.
A koľko som ich zdolal?
Pime, pime, pime !

Zhoreli v ohni doby ľadovej.

To čo je za nami je život.
Niekedy nič moc, ale
nazvime to tak.
Nejde to nikdy ako diktuje láska,
ani to nejako nikdy nejde naopak.

Nepripravená bez čipiek,
dlhých predohier, bozkov a slov.
Možno sa dnes spoznáme
roztopíme ľad a dáme mená
plesám čo vzniknú, rozpálime
sopky, stvoríme novú dobu
bez ľadu.

Nájdem ťa, navždy zaľúbení,
rozprávky sa síce nedejú takže
v každom objatí je stále tá istá osamelosť.
Napriek tomu ma nechaj chvíľku
byť s Tebou, aspoň chvíľu ťa môcť milovať,
znovuzrodiť sa v teplom objatí
svojej starej postele a
sám vykročiť von
do doby ľadovej.