Už som mala dosť pozerania vianočných rozprávok,filmov a akcií,ktoré sa pri príležitosti  týchto sviatkov konajú ako charitatívne .... Preto som začala hľadať na nete. Došla som až k seriálu MASH, je to pomerne dosť známy seriál,ktorý bežal už snáď na všetkých staniciach. Ľudia z odboru zdravotníctva sa ocitli v Kórei,kde bojujú o životy vojakov ..... Keď tento seriál chodieval vždy som si pred televíziu s radosťou sadala a čakala na to, čo Hóki opäť vymyslí, ako to Charles zoberie, Margaret a všetci ostatná podávajú skvelé výkony ..... Dnes večer mi napadlo, veď ja som ešte nikdy nevidela poslednú časť .... A kedže žijeme v 21. storočí, čo nie je môže byť ak má človek prístup k netu. Našla som si práve tento diel a začala pozerať. Prišla scéna v ktorej každý hovoril o tom čo bude robiť v štátoch. Prišla na rad už spomínaná Margaret, no a práve jej slová mi vhŕkli slzy do očí. Určite sa mi to nepodarí citovať,ale v podstate šlo o to, že zdedila veľa po svojom otcovi. Preto sa uzatvárala do seba, nehovorila o svojich citoch,nehovorila o tom, čo ju trápi,nehovorila o tom, ako má všetkých okolo seba rada .... A ja som si v tom momente uvedomila, že tie slová sa dotýkajú aj mojej osoby. Nehovrím ľuďom vo svojom okolí, ako ich mám rada, ako moc pre mňa znamená, že to so mnou vedia vydržať,pretože moja náladovasť je miestami dosť neznesiteľná. Nehovorím o tom, čo ma práve trápi,behá po rozume. Práve naopak,sledujem sama na sebe, že sa čím ďalej tým viac uzatváram do seba,veci si nechávam pre seba a až vo chvíľach ako je táto to vo mne všetky vykypí. Vo chvíľach kedy som sama a mám pocit, že celý svet sa mi otočil chrbtom,že všetci sa na mňa obracajú len vo chvílach, keď niečo potrebujú ... A teraz je na mieste otázka, či je to vážne len pocit alebo aj realita ...... A ako sa pred týmto všetkým bránim??? Smiechom,ktorý je veľmi dobrým klamárom, teda v mojom prípade alebo tiež flegmatickosť,ktorou sa v takýchto prípadoch obrňujem. Tých páč sĺz, čo som dnes vyronila mi neskutočne pomohlo,akoby zo mňa niečo spadlo. Hmm a po napísaní týchto slov už môžem ísť konečne po dlhej dobe s prázdnou hlavou spať ..... :)