Je nedeľa. Človek nevstáva tak chvatne. Len môj muž sa trhne.
-Lež - hovorím mu a vstávam,aby som podala synovi vakcínu proti alergii.
Ostáva ležať. Ja po splnení si povinnosti tiež sa ešte zakutrem pod teplý paplón.
- Na koľkú ideme? - začujem otázku.
- Na pol desiatu.. - zamrlem a ospalo.
- Ja tomu nerozumiem. Čo sa to s tebou stalo? - pýta sa stále nechápavo.
- Neviem.. Nie je to jedno? - odpoviem mu a pritúlim sa k nemu...



Vydala som sa za gréckokatolíka. Svadba bola u nás. V rímokatolíckom kostole. Lenže hneď po svadbe sme sa presťahovali do vlastného. A hneď za našou bytovkou je gréckokatolícky chrám.

Nerozhodovala som sa dlho. Vedela som,že naše deti budú vierou po otcovi. A tak som sa odhodlala.

Prvá liturgia bola staroslovienska. Tuším.
Viem,že som sa veľmi nudila,pretože som nepoznala spevy ani obrady. Obzerala som chrám a všetko naokolo.
Potom som sa vybrala sama. A na odporúčanie susedy na slovenskú liturgiu.
Chytila ma za srdce. Páčili sa mi spevy a aj kázanie.. Ešte v ten týždeň som si zakúpila knihu aby som mohla byť aktívne účastná na liturgii..

A tak šli dni a roky. Chodili sme na slovenské liturgie. Aj manželovi sa zapáčilo. Lenže..

V jednu nedeľu tohoto roku som nestihla ísť na liturgiu dopoludnia. Asi bol zložitý obed a varila som sama. Nepamätám dôvody. Skrátka, stalo sa,že som šla na liturgiu večer. A bola staroslovienska.

A mňa to zasiahlo. A na plno.

Pri prvej návšteve u svokry som si vyžiadala starosloviensku modlitebnú knižku. A začala chodiť na staroslovienske liturgie.. A nikto z rodiny nechápe. Ani manžel, ani moja mama.. :)

Tú dokonca zložilo,keď som trávila Veľkú Noc u nich, lebo manžel bol vo Francúzsku, a na liturgiu som sa odviezla do 4km vzdialeného chrámu. Plakala.. A ja som nechápala prečo. Veď je to jedno..

Každopádne, dnes si vyberám starosloviensku liturgiu. Je nádherná. Tie spevy sú nenapodobiteľné. A tak..

Hospodi pomiluj..