Celé sa to začalo krátko po vypuknutí celého incidentu. Naša chamtivosť sa prejavila najmä v médiách v podobe predbiehania sa ohľadom senzácií. Pripomínalo to stávky, pretože vždy sa našlo médium, ktoré zvyšovalo počet zranených a postrelených. Najprv to boli traja, potom piati, potom ôsmi, dokonca sa objavili informácie o dvadsiatich. Keď vysvitlo, že tento ozbrojený incident si vyžiadal aj obete, vodou na mlyn bol väčší počet obetí. Čím viac, tým väčšia senzácia, čím väčšia senzácia, tým väčšia čítanosť. To že sa tieto preteky odohrali na úkor dezinformovania je vedľajšie. O tom, že išlo o ľudské (a v prvom rade) nevinné životy, miesto ktorých niektorí videli iba farebné papieriky s preškrtnutým piatym písmenom abecedy, pomlčím.

Samozrejme,  odvolávanie sa na zdroj JPP (pre neznalých agentúra Jedna pani povedala) bolo taktiež základom na zvyšovanie čítanosti.  A čo môže byť lepšie ako fakt, že páchateľom je 15-ročný Róm, ktorý so samopalom strieľa po sídlisku? Tento idealizovaný páchateľ spĺňa hneď niekoľko dôležitých podmienok: Je Róm a určite je inšpirovaný americkými filmami. Ľahké zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti. Aj tu platí priama úmera, že čím väčší počet vrahov, ešte k tomu Rómov, tým lepšie, a preto sa postupne objavovali informácie o dvoch, troch, alebo viacej páchateľoch.

Prekvapenie a hrôza prišla vtedy, keď sme sa dozvedeli aspoň vizuálny profil páchateľa - šedivý päťdesiatnik. Ideál potmavšieho mládežníka inšpirovaného dnešnou dekadentnou západnou kultúrou bol teda rázom preč.  Netrvalo dlho a na svetlo prenikli ďalšie informácie: vyvraždil rómsku rodinu. "Aspoň, že tak!" Mnohí mali jasno hneď : "Chudák starý pán, bol šikanovaný a terorizovaný touto zberbou a tak chytil spravodlivosť do svojich rúk". Toto boli reakcie mnohých a to v čase, kedy vôbec nebolo zrejmé, či sa naozaj jedná o rodinu rómskej minority.

Z niektorých, teda aby som bol presný, z väčšiny reakcií mal potom človek pocit, že páchateľ je obeť a obeť je páchateľ. Jediným relevantným faktom,. ktorý nám k  záveru celého trestného činu stačilo vedieť bolo jedno: rodina je rómskeho pôvodu. Iste, mnohí vyjadrili ľútosť nad ostatnými "bielymi" zranenými, ale spôsobom takým, akoby sa jednalo o akýsi nežiadaný vedľajší produkt žiadanej popravy.

Médiá nám (a hlavne ľuďom, čo o Devínskej Novej Vsi nikdy nepočuli) nastavili apriórny scenár, z ktorého vyplýva, že ak by sa páchateľ tohto mimoriadne trestného činu, ktorý v našich podmienkach nemá obdoby, "nezasamovraždil", stal by sa z neho martýr, resp. národný hrdina, ktorý zobral spravodlivosť do svojich rúk a rozhodol sa riešiť rómsku problematiku trvalo-udržateľným spôsobom s poľutovaním, že exekúcií na tmavšom etniku nevykonal väčší počet.

Teraz ale späť k veci, k podstate môjho príspevku. Z médií tiež vyplýva apriórny názor, že v Devínskej Novej Vsi teda prebieha "boj" medzi Rómami a Nerómami, pričom sa nám podarilo vynájsť účinný nástroj, ako tento "boj" vyhrať. Pravda je, pre niektorých žiaľ, taká, že v Devínskej Novej Vsi spolunažívajú Rómovia a Nerómovia v takmer idylickej symbióze. Nie, nie sú to tie neriešiteľné rómske osady pri obciach na južnom strednom a východnom Slovensku. Tu nie je hladová dolina a Rómovia (hoci je ich tu málo) sú tu členmi inej society - pracujú a venujú sa zveľaďovaniu mestskej časti. V zime sú to najmä činnosti súvisiace so zimnou údržbou v lete čistenie od odpadkov.  Osobne na tunajších Rómov nemôžem povedať krivého slova, ba dokonca, zrejme by mi tu chýbali.

Čo sa týka dotknutej rodiny, nešlo ani tak o Rómov, ako o asociálov (i keď medzi obeťami sú Rómovia).  Asociálov, ktorí pôsobili na prvý pohľad nevinne. Také typické "lavičkové" typy, ktoré popíjajú v parku čučo, sem tam si zafetujú a keď sa hádajú, bez zvýšeného slova a pár faciek to nejde. Bežným ľudom však nevadili, resp. patrili ku koloritu mestskej časti. Ako nažívali títo ľudia v susedstve neviem. Skôr si viem predstaviť ako susedom znepríjemňujú život, ako spríjemňujú, to však nikomu nedáva právo zobrať zbraň a ich život chladnokrvne ukončiť.

Na záver dodám len pár viet. V prípade Harmanovho zabíjania nešlo o spor xenofóbny, ako o spor susedský. Bez ohľadu na národnosť, či rasu, je to memento, kam môžu dospieť nevyriešené susedské spory. Na druhej strane, nie samotný incident, ale reakcie na ňho ukazujú, že xenofóbiu a neprispôsobových Rómov na Slovensku treba urýchlene riešiť. Pretože mnoho ľudí by si prialo, resp. žije vo falošnej "nádeji", že Harman chytil spravodlivosť do vlastných rúk a skoncoval s neprispôsobivými Rómami. "Dobre im tak".  Táto chybná percepcia a fatálna mediálna formulácia však môže dôjsť do takého štádia, kedy "legalizujeme" lov na Rómov, hoci spúšťací prípad s tým pravdepodobne nemal nič spoločné. A čo sa týka oprávnenosti dnešného štátneho smútku? Je oprávnený, minimálne v kontexte našej pokryteckej nátury, ktorú sme zbadali v nastavenom zrkadle.

Novoselan
obyvateľ Devínskej Novej Vsi