zdroj: skoky-tatry
.................
MM: S Dušanom Cabanom si pred dvoma rokmi sprevádzkoval mostík na Štrbskom Plese, hoci na ňom päť rokov nik neskákal. Ako k tomu prišlo?
JC: „Skokani sa sťažovali, že sa na Štrbskom Plese neskáče, tvrdili, že nie je v dobrom stave. Pred dvoma rokmi som navrhol, aby sme sa tam išli pozrieť. Sadol som s Dušanom do auta, prišli sme do Tatier, požičali sme si kľúče od mostíka a prešli si ho. Išli sme za šéfom 1. Tatranskej pánom Gavalierom, že či by sme nemohli skúsiť sprevádzkovať mostík. Nie som si istý, či nám veril, že to dokážeme, ale súhlasil a začal nám pomáhať. Zvláštne bolo, že na brigády po víkendoch s nami začali chodiť bývalí skokani z mojej generácie a starší. Mladší menej.“
MM :Ako sa podarilo zatiahnuť do spolupráce Tatrancov?
JJ: „Išiel som do Svitu do fabriky za Paľom Gallom, ktorý na mostíku predtým pracoval. Sadli sme si a začal som sa vypytovať, či je ochotný nám s mostíkom pomôcť. Lebo tam pozná všetky stroje, techniku. Keby povedal nie, tak neviem, či by sme bez neho do toho išli. Lenže on súhlasil, tak sme mohli začať pracovať. Ozvali sme sa starostovi Štrby Michalovi Sýkorovi, išli sme za Petrom Chudým, že čo hovoria na to, keby sme spojazdnili mostík. Začali pomáhať aj oni, podarilo sa vytvoriť tím ľudí v Tatrách. A my sme z Bystrice a Seliec chodievali pred zimou každý víkend do Tatier štyrmi autami a opravovali sme, čistili, kosili. Požičali sme si lopaty, doniesli farby, vŕtačky, zohnali dosky a mostík sme spojazdnili. Sviatky, piatky sme trávili na Plese, najviac asi Dušan Caban.“
......................................................................................
cely rozhovor najdete na :
Komentáre