Učím sa celý týžden. Viem už takmer všetko – potrebujem si to len zopakovať. Celý som šťastný – vidina konca mi dodáva ďalšiu silu. Prešiel som si tretinu otázok, ide mi to prekvapivo veľmi dobre. Veci mám v hlave utriedené, vypudil som stres a nervozitu...

Až... Až kým som sa nedostal k novému zdroju. Rozsahovo podobný, štylisticky krajší... Obsahovo však rozdielny. Pribudlo pár konkrétností – to vítam... Ale to ďalej? Sodoma gomora...

To sa stáva... Učil som sa niečo iné – nevadí – budem múdrejší. No žiaľ. Nenaučil som sa niečo, čo sa mi možno aj vypomstí – čierne na bielom.

To je asi daň za snahu. Mal som počkať... Bol som asi príliš iniciatívny – chcel som mať pokoj, chcel som to s prehľadom zvládnuť. Nevadí... Sadnem si k tomu opäť. Už existujúce väzby preruším, veď predsa vybudujem nové... Až z toho bude dokonalý chaos.

O to nejde... Zvládol som mnoho rozsiahlych kníh. To zvládnem... Avšak neušetril som si stres a nervozitu. Mám jej opäť plnú hlavu.

To sa stáva... Keď iniciatívny blbec predbehne svojich informátorov – svoje zdroje. Nevadí, piatok to porieši...