Stretli sa raz dve srdcia.
Jedno bolo z papiera a to druhé z kameňa.
Papierové v sebe lásku malo, no kamenné prázdne bolo.
Papierové, hoci mnohokrát roztrhané a polepené, sa usmievalo,
to kamenné tvrdé bolo.
Boli rovnaké a predsa iné,
boli svoje a predsa cudzie.
Srdce z papiera ľúbiť chcelo srdce z kameňa,
to však, nikto nevie, či nemohlo či nevedelo.
Keby srdce z kameňa ublížilo,
papierové by to už neprežilo.
No je to zvláštne, je to krása,
kameň zmäkol, slza padla a v kameni sa láska našla.
Komentáre
hmm ;)
moc moc
milujem ta
no neviem...silne slova...
:)
:))
:)
a zo srdca