Často sa pýtam, prečo som taký, aký som...
často by som nechcel byť sám sebou ale radšej niekým iným. Pravdepodobne som hrozný človek, asi je to jediné vysvetlenie na to, prečo som si za celý život nenašiel jediného skutočného priateľa, proste človeka ktorý by pri mne zostal aj tom zlom, ktorý by sa na mňa nevykašlal keď mám zlú náladu, skôr naopak, snažil by sa mi ju vylepšiť. Za celý život som nepoznal nikoho, kto by za mnou prišiel a spýtal sa prečo sa trápim, nikoho, kto by mi aspoň zavolal bez toho, aby od mňa niečo potreboval, kto by zavolal len tak zo záujmu o mňa. Alebo niekoho, kto by mi aspoň napísal na ICQ že ako sa mám... A pritom sú to veci, ktoré bežne robievam ja sám... Často zájdem za niekým len z dôvodu, aby som vedel ako sa má. Často niekomu napíšem, alebo zavolám. A keď cítim že nieje všetko v poriadku, zaujímam sa o to a nenechám to tak. Prečo sa takto nikto nespráva voči mne? Asi som skutočne až taký hrozný človek, že nikoho moja existencia ani len trocha nezaujíma kým od mňa niečo nepotrebuje. Čoraz častejšie mávam pocit že keby som zomrel, tak by som tu nikomu nechýbal... 
Prečo mám pocit, že pre ľudí, na ktorých mi záleží vôbec nič neznamenám? Prečo ma každý vie okašľať bez mihnutia oka? Chcel by som vedieť, čo robím zle... prečo som taký... prečo som večne nespokojný, Prečo tak hlúpo túžim po láske ktorú nikdy nedosiahnem? Prečo niesom taký ako ostatný ľudia?
  Cítim sa sám... akoby som bol jediný na svete, jediný komu toto všetko príde divné, jediný na koho každý kašle. Prečo nedokážem byť šťastný aj keď sa mi darí väčšina vecí čo som si zaumienil? Prečo nemám radosť z práce? prečo nemám radosť skoro z ničoho... a prečo chcem čoraz Častejšie odísť niekam preč?
Chýba mi priateľ, ktorého som nikdy nemal,
Chýba mi láska, ktorá mi nevydržala,
Chýba mi život aký žijú normálny ľudia,
Niekedy by som chcel byť jedným z davu
Cítim sa taký prázdny a osamelý ako už dávno nie... Prajem Vám vŠetkým aby ste sa nikdy takto necítili...