Ahoj. Svoj prvý blog tu som si predstavovala inak. Plný očakávaní, radostí, lesku v očiach i sladkosti v ústach. Aha, z toho všetkého mi ostal len ten lesk, i to spôsobený pár poldecákmi s kamarátmi a nie tým, že som šťa.... šťa... šťast... ach jo. Dnes som ZNOVA videla Debila, svojho milovaného, no tak ho nazvať nemôžem, lebo by som si pripustila, že mi na ňom záleží. Že by som dokázala milovať z celého môjho srdca a ešte by mi zostalo. Lenže ja som schopná len kričať "Strčte si to do análu" a odstrkovať každého nádejného priateľa. Áno, aj vy ste už zažili to, že ste boli závislí od niekoho, a ešte k tomu od bývalého. Od jeho strašného smiechu, od jeho fotky v chate, od každého miesta kde ste boli? Ak áno, alebo ak si to viete aspoň predstaviť, kričte so mnou: "CHOĎ DO ANÁLU!!!!!!"