Mám rada tie obyčajné všedné dni, keď sa nič nedeje. Žiadne šťastné udalosti, ale ani žiadne nešťastie. Pretože to neraz dokáže zatieniť aj trojité šťastie. To, čo si v poslednej dobe uvedomujem je, že všedné dni trochu nabíjajú energiou a v behu rôznych maličkostí ju aj po troche vyčerpávajú.

     V posledných dňoch ma zasahuje oboje. Práca, ktorá ma baví a mám ju rada, no problémov, ktoré zbytočne vyčerpávajú je v nej neúrekom. A negatívom je aj práca večer a cez víkendy. Problémy v medziľudských vzťahoch, ale aj stretnutia, ktoré mi zdvihli náladu. Vzťah, ktorý síce nemá budúcnosť, no ešte stále dokážem veriť na zázrak. Jeho oči, jeho ruky... Ešte vždy ma dokáže upokojiť, ešte vždy pre seba niečo znamenáme.

     Teším sa zo šťastia môjho brata. Bude sa ženiť a bude (teda budú :o) mať dieťatko. Proti tomu choroba mojej sestry. Tento týždeň bola prijatá do nemocnice so smrteľne nízkou hladinou draslíka v organizme. Draslík má už v poriadku, no v tejto chvíli jej telo ovládajú kŕče spôsobené nedostatkom vápnika. Aj to je pohľad na mentálnu anorexiu, o ktorej som už kedysi písala. A kŕče v mojom žalúdku ... strach z toho, čo bude v najblížších dňoch. Pichanie pri srdci nielen z toho, čo bude so sestrou. Slzy v očiach, pretože naši by si po dlhej dobe zaslúžili trochu relaxu. Verila som, že bratova svadba by ich mohla prinútiť trochu sa uvoľniť. Dnes ma prenasleduje otázka, či sa jej moja sestra dokáže dožiť... A ak niekomu pripadá prehnané, že o tom píšem, je to preto, lebo som niečo podobné ešte nedokázala vysloviť nahlas pred nikým napriek tomu, že reálne to asi takto skončí... Pohrebom mojej sestry... A myslím, že vnútorne na to myslíme všetci. Iba to nikto z nás zatiaľ nedokázal vysloviť. 

     Veľmi ma to ťaží, preto o tom aspoň takto píšem. Veľmi by som si želala, aby sa aspoň pár dní nič nedialo. Chcela by som len tak normálne žiť. Alebo je toto normálny život? To sa mi nezdá, toto je príliš náročné na normál. Chcela by som pár dní spať, oddychovať. Pozerať televízor, čítať knihy, počúvať hudbu... Písať články o bežných problémoch a radostiach. Nie som príliš zrelá riešiť takto zamotaný život. Vlastne to ani nevládzem zvládať. Proste nevládzem ... preto som sa z toho skúšala aspoň vypísať...