FILAMINTA, ARMANDA, BELISA, TRISSOTIN, TŔŇ (1. výstup)
FILAMINTA
Ach, poďme všetci sem, nech počujeme tie
básnické plody, najvzácnejšie na svete.
ARMANDA
Som celá preč.
BELISA
Ja v horúčkovom záchvate.
FILAMINTA
Ó, ja vždy zbožňujem, čo nám tu čítate.
ARMANDA
Ja veru nikdy väčšej slasti neokúšam.
BELISA
Každý váš verš je priamo hudbou mojim ušiam.
FILAMINTA
Tak už nám prečítajte niečo, prosím vás.
ARMANDA
Prosíme...
BELISA
Mrieme túžbou počúvať váš hlas.
FILAMINTA
Čítajte svoju báseň, už sme nedočkavé.
TRISSOTIN
Hľa, báseň - dieťa, čo sa narodilo práve,
získa si, madame, vašu priazeň preto hneď,
vo vašom dome že som splodil tento kvet.
FILAMINTA
Ak vy ste otcom, priazeň sa vám dostane.
TRISSOTIN
A jeho matkou nech je vaše uznanie.
BELISA
Ó, koľký um a vtip!
HENRIETTA, FILAMINTA, ARMANDA, BELISA, TRISSOTIN, TŔŇ (2. výstup)
FILAMINTA zazrie, že Henrietta chce ujsť.
Kam bežíš? Len poď sem!
HENRIETTA
Medzi vás sa ja, mama, vôbec nešiknem.
FILAMINTA
Sadni si k najdrahšiemu z našich drahých hostí
a počúvaj tie jeho literárne skvosty.
HENRIETTA
Pri takých veršoch trpkosť a nie slasť ma strasie:
môj duch sa tuším nevie povznášať k ich kráse.
FILAMINTA
Nech. Ale predsa zostaň tuná; lebo vedz,
že chcem ti oznámiť aj istú vážnu vec.
TRISSOTIN
Hovoríte, že báseň vo vás odpor budí;
no svojou krásou viete očarovať ľudí.
HENRIETTA
Netúžim po chvále a lichotení sladkom.
BELISA Trissotinovi
Ach, zoznámteže nás už s novorodeniatkom.
FILAMINTA Tŕňovi
Rozostav stoličky, sem, takto dokola.
Tŕň pri rozostavovaní stoličiek spadne.
Zrúti sa, truľo, ako by som nebola
mu sto ráz vysvetlila princíp rovnováhy!
BELISA
Ignorant! Nesmieš vybočovať z danej dráhy,
veď rovnováha poruší sa vo chvíli,
keď ťažisko sa v tebe nabok vychýli.
TŔŇ
Až keď som ležal, vhuplo mi to do lebene.
FILAMINTA
Drevo!
TRISSOTIN
Šťastie, že jeho telo nie je sklené.
ARMANDA
Vždy duchaplný!
BELISA
Vtipný, ako práve vhod!
FILAMINTA
Tak nám už ukážte ten geniálny plod.
TRISSOTIN
Váš hlad je veľký, takže s obavou sa dívam,
či nasýtiť ho vládzem. Preto predložím vám
pred epigramom, ktorý zaraz odznie tu,
akoby predkrm, panstvo, ragú sonetu.
Atickou soľou vtipu presiaknutý je
a je v ňom veľa chutnej pikantérie;
pred istou kňažnou mal som veľký úspech s ním,
takže sa úfam, že aj vám sa zavďačím.
ARMANDA
Nepochybujem.
FILAMINTA
Teda oddajme sa kráse.
BELISA prerušuje Trissotina vždy, keď sa chystá čítať.
Už cítim, ako sa mi slasťou srdce trasie.
Mne poézia zmysly priamo rozochvieva,
keď sa v nej s citom najmä o ľúbosti spieva.
Nemôže čítať: rozprávame neprestajne.
TRISSOTIN
Sonet...
BELISA Henriette
Už nefrfoc!
FILAMINTA
Tak teda počúvajme!
TRISSOTIN číta.
"Sonet na horúčku kňažnej Uránie.
Var´vaša zaspala bdelosť,
že horúčka, váš nepriateľ,
vo vašom má tele hotel
a dlie tam sťaby dáky hosť?"
BELISA
Prekrásny nástup!
ARMANDA
Rytmus! Téma v rozlete!
FILAMINTA
Takýto básnik je len jeden na svete!
ARMANDA
"Zaspala bdelosť" - krásne na zaplakanie!
BELISA
A "v tele hotel" - človek dýchať prestane.
FILAMINTA
To "dlie" a "sťaby dáky" - aké čisté slová;
najradšej by som všetko vypočula znova.
BELISA
No, počúvajme, ako to s ňou dopadne.
TRISSOTIN číta
"Var´vaša zaspala bdelosť,
že horúčka, váš nepriateľ,
vo vašom má tele hotel
a dlie tam sťaby dáky hosť?!"
ARMANDA
"Zaspala bdelosť"!
BELISA
"V tele hotel"!
FILAMINTA
"Dlie" a "sťaby dáky"!
TRISSOTIN číta
"Ju vyžeňte, vaša nech mladosť
jej nedá kryt a cieľ striel,
kde teploty zvýšením cel-
kom vašu podrýva pôvabnosť."
BELISA
Ach, to je rozkoš, akú zvláštnu to má chuť!
ARMANDA
Zastaňte, aby sme si mohli vydýchnuť!
FILAMINTA
Z tých veršov ide mam, čo celú dušu mätie,
a pramení z nich čosi priamo na omdletie.
ARMANDA
"Ju vyžeňte, vaša nech mladosť
jej nedá kryt a cieľ striel".
Ach, koľko krásnych predstáv slová "cieľ striel" tvoria,
aká to jedinečná, mocná metafora!
FILAMINTA
..."Vaša nech mladosť jej nedá kryt..."
Toto "jej nedá kryt" je vskutku nádherné
a dojíma ma, drahý majstre, nesmierne.
ARMANDA
Do tejto pasáže aj ja som zaľúbená.
BELISA
Ach, koľko je v nej lásky, túžby, rozcítenia!
ARMANDA
Chcela by som tak básniť.
BELISA
Génius náš zlatý!
FILAMINTA
Pochopili ste všetky tieto krásne zvraty?
ARMANDA, BELISA
Och, och...
FILAMINTA
"Ju vyžeňte, vaša nech mladosť..."
Ja neviem, či aj vy to takto cítite,
ale mne dušu preniká to večite.
"Vaša nech mladosť jej nedá kryt,
jej nedá kryt, jej nedá kryt..."
Ba celkom sa mi vidí, že mnou zľahúčka
už ako onou kňažnou trasie horúčka.
Iný by na to potreboval tisíc slov.
BELISA
Tie verše vskutku oplývajú jemnosťou.
FILAMINTA
Ó, keď ste písali tie slová o jej kryte,
tušili ste už, ako nás tým rozrušíte,
ako nám báseň bodne do duše a naše čisté
myšlienky rozbúri? Ó, vravte, tušili ste?!
TRISSOTIN
Ó!
ARMANDA
Mne aj slovo nepriateľ sa pozdáva:
Nepriateľ, to je horúčka a únava,
čo ako do hotela vnikla do tela.
FILAMINTA
Skvelo si tomu, drahá, porozumela!
Trissotinovi
Teraz však tercíny nám čítať začnite.
ARMANDA
Ach, ešte zopakujte nám to o kryte.
TRISSOTIN
"Ju vyžeňte, vaša nech mladosť..."
FILAMINTA, ARMANDA, BELISA
"...vaša nech mladosť..."
TRISSOTIN
"...jej nedá kryt a cieľ striel..."
FILAMINTA, ARMANDA, BELISA
"...cieľ striel"!
TRISSOTIN
"...kde teploty zvýšením cel-"
FILAMINTA, ARMANDA, BELISA
"Teploty zvýšením" - horúčkou!
TRISSOTIN
"...kom vašu podrýva pôvabnosť."
FILAMINTA
"...podrýva pôvabnosť"!
ARMANDA, BELISA
Ach!
TRISSOTIN
"Nerešpektujúc vznešený váš stav,
vo vašej krvi si našla prístav."
FILAMINTA, ARMANDA, BELISA
Ach!
TRISSOTIN
"A vo dne v noci vidí vo vás hračku.
Ach, to nestrpeli ste keby!
Vstúpte do vane a utopte horúčku,
nezoslabovala vás aby!"
FILAMINTA
Nedýcham slasťou!
BELISA
Omdliem!
ARMANDA
Rozkošou ja mriem.
FILAMINTA
Ja po tých veršoch v sladkej triaške zahyniem.
ARMANDA
"Ach, to nestrpeli ste keby!"
BELISA
"Vstúpte do vane a utopte horúčku!"
FILAMINTA
"Nezoslabovala vás aby"!
Nestrpeli ste keby, nezoslabovala vás aby!
ARMANDA
Každý váš verš je krásne rozkvitnutý sad.
BELISA
Po ktorom sa chcem s radosťou vždy prechádzať.
FILAMINTA
Hotový raj sa otvára tu pred nami.
ARMANDA
A sú to cesty obrúbené ružami.
TRISSOTIN
Tak sa vám teda sonet páčil?
FILAMINTA
Pravdaže!
Neverím, že to iný básnik dokáže.
BELISA Henriette
Akože tu tak môžeš trčať bez nadšenia,
ba dokonca sa tváriť ako otrávená?
HENRIETTA
Takýchto vecí, teta, radšej ušetri ma.
Nestačí iba chcieť. Vieš, mňa to nedojíma.
TRISSOTIN
Ach, ten môj sonet azda nepáčil sa vám?
HENRIETTA
Nepočúvala som.
FILAMINTA
Tak, teraz epigram!
TRISSOTIN číta
"Epigram na červeno lakovaný koč,
ktorý som daroval istej spriatelenej dáme."
FILAMINTA
Aké si volí nezvyčajné názvy básní!
ARMANDA
Už v nich sa javí duch vždy vznešený a krásny.
TRISSOTIN číta
"Draho tak som platil lásku sladkú..."
BELISA, ARMANDA, FILAMINTA
Ach!
TRISSOTIN
"...a stála ma už polovicu majetku.
Prijmi lakovaný, hľa, koč ten dárkom,
ktorý sa zlatom blyští ako oko.
Svet celý v žase zmĺkol sťa ryba -
drahá Lais, to tvoj triumf je iba".
FILAMINTA
Lais! Hľa, krásne krycie meno hneď jej dal!
BELISA
A ako delikátne všetko opísal!
TRISSOTIN číta
"A ja nepriznám nikdy, že krásny
ten koč tu blyštiaci sa úžasný,
pri ňomž svet obdivom je jatý,
keďže ja daroval ho som ti,
že koč, hľa, onen, teba ktorý vezie,
stál všetky ma moje peniaze."
ARMANDA
Ó, ó, ten koniec, taký netušený zvrat!
FILAMINTA
Na jeho tvorbe práve to má každý rád.
BELISA
"...že koč, hľa, onen, teba ktorý vezie,
stál všetky ma moje peniaze."
Aké to vzácne rýmy: vezie - peniaze!
FILAMINTA
Odkedy poznám vás a vaše výplody,
naskutku neviem, čo mi viacej lahodí:
či vaša próza a či vaše skvostné verše.
TRISSOTIN
Aj vy však, madame, by ste mohli trochu smelšie
vynášať do sveta, čím múzy sýtia vás.
FILAMINTA
Ja teraz nebásnim, no o nejaký čas
prečítam v tomto krúžku osem kapitol
o pláne Akadémie a ďalších škôl.
Veď keď sa zapodieval ideálnym štátom,
dotkol sa celkom zbežne problému aj Platón;
ja ho chcem doplniť a zlepšiť jeho nápad,
vidiac, že manželia nás ženy nechcú chápať
a že sme oproti ich sile bezbranné,
ak len si zmyslia ničiť naše nadanie
starosťou o domácnosť, varením a šitím.
Nechceme otročiť a ja dnes mocne cítim,
že môj plán Akadémie už znamená
slobodnú cestu k bránam vied a umenia.
ARMANDA
Mňa uráža, že podľa mužskej predstavy
nás naša inteligencia pripraví
len na domáce práce. A nás veľmi mrzí
zabiť ju v zošívaní kadejakej blúzy.
BELISA
Najvyšší čas je skončiť také cúvanie
a nastúpiť už smelú cestu k záchrane.
TRISSOTIN
Čo sa mňa týka, iste prijímate s vďakou,
ako si cením najmä krásu ženských zrakov,
pretože v nich sa krása ducha zrkadlí.
FILAMINTA
Len preto sme vás toľkou priazňou opriadli.
No iní chlapi, tí sa vôbec netaja,
že vedou ženinou je veda vydaja,
ihly a pančuchy, a nedožičia nám
zasvätiť umný talent krajším činnostiam,
brúsiť si jazyk, aby nebol bez ceny,
debatovať a tak sa cvičiť v rečnení,
v experimentoch hľadať záhady, čo živá
i mŕtva príroda vždy pred človekom skrýva,
veď v debatách, keď človek stále hovorí,
objasňujú sa mu aj cudzie názory.
TRISSOTIN
Peripatetizmus ma odjakživa baví.
FILAMINTA
Mňa Platón, abstraktnosť a všetky vyššie stavy.
ARMANDA
Študovať Epikura vždy je pre mňa cťou.
BELISA
Azda má pravdu, čo sa týka atómov,
no jeho názor o prázdnote, vieš, je vratký;
mne vôbec imponujú subtílnejšie látky.
TRISSOTIN
Som rozochvený každou Descartovou vetou.
ARMANDA
Tá hĺbka duch, vzlet!
FILAMINTA
A jeho zánik svetov!
ARMANDA
Nemôžem sa už dočkať ďalšej debaty,
keď budeme zas duchom väčšmi bohatí.
TRISSOTIN
Po obzor vášho ducha raz by som chcel siahať,
veď vesmír pred vami už vlastne nemá záhad.
FILAMINTA
Práve som objavila po úmornej práci,
že celkom isto žijú ľudia na Mesiaci.
BELISA
ja síce ľudí nie, no, drahí priatelia,
ako vás som tam mnohé veže videla.
ARMANDA
Zastarieme sa do dejín a fyziky,
mluvnice, morálky a do politiky.
FILAMINTA
Ach, áno, dcéra moja, morálka je skvelá:
zapodievali sa ňou všetci myslitelia;
no veľká sláva stoikov tiež nevybledne:
všetko je u nich vznešené a bezprostredné.
ARMANDA
Debatovanie naše nech sa dotýka
odteraz predovšetkým vecí jazyka.
Určime presné normy, slová rozdeľme
na spisovné a na zlé, ktoré smrteľne
nám urážajú jemné, vycibrené uši.
Tak nabudúce prediskutujeme užší,
špeciálnejší problém: totiž aký vplyv
má na slovesá tvorba nových substantív.
Každý sa musí snažiť, aby vyhlásil
boj všetkým chybám, ktoré mrzačia nám štýl.
FILAMINTA
Mám nápad, hoden nášho vznešeného stavu,
a naša Akadémia ním získa slávu,
takže aj naša vlastná sláva sa tu začne
a naveky nám celé ľudstvo bude vďačné.
Chcem zničiť hlásky, plné nemravného blata,
ktoré i najkrásnejšie slová často špatia,
tie slovné hračky, dvojzmyselné príslovia,
ktoré vždy omáľajú hlúpi šašovia,
aby nám znechutili každú krásnu vec
a vháňali nám do líc prudký rumenec.
TRISSOTIN
Obdivuhodný nápad, ba priam východisko z tiem.
FILAMINTA
O krátky čas aj stanovy vám ukážem.
TRISSOTIN
Že budú múdre, o tom presvedčený som.
ARMANDA
Budeme všetko súdiť! Našim zákonom
sa každý verš a každá próza prispôsobí,
lebo len my sme vykročili s duchom doby.
Zničíme všetko, čo si s nami sily zmeria,
veď našinec len smie byť pravým majstrom pera.
TŔŇ, TRISSOTIN, FILAMINTA, BELISA, ARMANDA, HENRIETTA, VADIUS (3. výstup)
TŔŇ Trissotinovi
Prepáčte, pane, ktosi hovoriť chce s vami:
je celý v čiernom - iste nejaký váš známy.
TRISSOTIN
Ach, to je učený môj priateľ a ja mám
prevzácnu česť a možnosť predstaviť ho vám.
FILAMINTA
Rada ho prijmem, ak sa vašou priazňou chváli.
Trissotin vyjde, nasledovaný Tŕňom
Ako by sme ho duchaplne privítali?
Za Henriettou
Kam? Kamže? Dosiaľ si tu stála ako klát
a už sa tratíš?
HENRIETTA
Čože sa tu mám presúšať?!
FILAMINTA
Čoskoro už ti prezradím svoj tajný plán.
TRISSOTIN
Hľa, madame, tu je ten muž, čo som hrdý naň,
a verím, že ma zaňho nepokarháte,
pretože zaslúži si vaše prijatie
a veľmi si ho vážia všetci veľduchovia.
FILAMINTA
Veď k úcte voči nemu stačia vaše slová.
TRISSOTIN
Klasikov temer všetkých pozná naspamäť
a po grécky vám celé týždne bude mlieť.
FILAMINTA Belise
Gréčtina! Len si predstav, on vie po grécky!
BELISA Armande
Ach, po grécky!
ARMANDA
Ach, Grécko! Bože nebeský !
FILAMINTA
Dovoľte, prosím - a nech je v tom pochvala -
by som vás z úcty ku gréčtine objala.
Objíme Vadiusa, ktorý objíme Armandu a Belisu
a pripravuje sa objať aj Henriettu.
HENRIETTA
Odpusťte, pane, nerozumiem gréčtine.
FILAMINTA
A grécke knihy! Zbožňujem ich úprimne.
VADIUS
Nebola smelá moja túžba prísť sem k vám?
Bojím sa, madame, nesmierne, že prekážam
tomuto krúžku v dôležitej debate.
FILAMINTA
Keď viete po grécky, tak neprekážate.
TRISSOTIN
V ňom je aj poetická žila rozvitá;
iste nám nejaký plod pera prečíta.
VADIUS
Je chybou mnohých autorov, že kde sa zjavia,
o sebe vravia, aby vzrastala ich sláva:
každému, koho stretnú, ustavične hrozí
počúvanie ich nudných básničiek či prózy.
Mne aspoň sa to bridí a je otázne,
či sa tak možno voveršovať do priazne.
Za uši všetkých známych chytajú a kmášu
a pchajú do nich svoju literárnu kašu.
Ja však tú bezočivosť nemám vo zvyku.
A hľa, aj Gréci mali extra rubriku
v zákone, že si nesmú čítať veršovníci
nijaké verše v dome ani na ulici.
Náhodou jeden svoj verš zobral som si sem:
ak dovolíte, vďačne vám ho prednesiem.
TRISSOTIN
Krásne sú vaše básne, vzor to najjasnejší.
VADIUS
Venuša s Gráciou sú v každom vašom verši.
TRISSOTIN
Váš skočný rytmus, výber slov si veľmi cením.
VADIUS
Som uchvátený vaším nežným zanietením.
TRISSOTIN
A každá vaša óda rozkošne sa číta:
máte dar Vergília, čaro Teokrita.
VADIUS
Váš každý riadok myseľ k výškam obracia,
keďže už celkom predstihli ste Horáca.
TRISSOTIN
Najsilnejšie sú práve vaše drobné básne.
VADIUS
A vaše sonety sú nedostižne krásne.
TRISSOTIN
A hlavne vaše rondely si každý chváli.
VADIUS
Najduchaplnejšie sú vaše madrigaly.
TRISSOTIN
Jedinečné sú najmä vaše balady.
VADIUS
Každý váš rým ma grandiózne naladí.
TRISSOTIN
Ach, vlasť by mala kľačať len vo vašom tieni.
VADIUS
Ach, toto storočie si múzy málo cení.
TRISSOTIN
V hintove by vás mali voziť ako kráľa.
VADIUS
Na pomník pre vás celá zem je príliš malá.
Hm. S vami by som sa chcel porozprávať raz
o svojej balade...
TRISSOTIN
A znáte, prosím vás,
ten sonet o horúčke kňažnej Uránie?
VADIUS
Včera ho prečítali v krúžku. Známy mi je.
TRISSOTIN
Autora poznáte?
VADIUS
Nie; ale toľko viete
iste aj vy, že nemá zdania o sonete.
TRISSOTIN
A predsa sa mu mnohí obdivovali.
VADIUS
To je len jasný dôkaz, že sú somári.
Iste aj vám by sa to "dielo" slabé zdalo.
TRISSOTIN
To teda nie. A takých diel je ozaj málo
a sotva ešte niekto na také sa zmôže.
VADIUS
A to je práve šťastie! Ochraňuj nás, bože!
TRISSOTIN
Tá báseň predsa len je skvost. A hrdý som,
že práve ja som osobne jej autorom.
VADIUS
Vy?!
TRISSOTIN
Ja!
VADIUS
Nie je to omyl? To som prekvapený!
TRISSOTIN
Je jasné, že tá báseň pre vás nemá ceny.
VADIUS
Iste som počul zle a verš sa mi zdal planý,
alebo recitátor jachtal pri čítaní.
O tom však dosť a poďme k mojej balade.
TRISSOTIN
Balada býva fádna v každom prípade.
Človeče boží, balada už dávno vyšla z módy.
VADIUS
A veď ju mali rady celé ľudské rody.
TRISSOTIN
Mňa preto nemusí hneď priviesť do úžasu.
VADIUS
Takáto mienka vôbec nezmenší jej krásu.
TRISSOTIN
Len pedanti v nej vidia vrchol všetkých krás.
VADIUS
Tak potom mala celkom očariť aj vás!
TRISSOTIN
Hľa, hlupák dovolí si také žartovanie.
Všetci vstanú.
VADIUS
Mne svoju vlastnú hlúposť prišívate, pane!
TRISSOTIN
Úbohý škrabák, sprostý mazač papiera!
VADIUS
Rýmovač konín, literárna príšera!
TRISSOTIN
Ty starinár, ty plagiátor prešibaný!
VADIUS
Drž papuľu, ty štréber!
FILAMINTA
Ale, páni, páni...
TRISSOTIN
Choď a vráť pekne všetko, čo pri svojom mäkkom
mozgu si musel kradnúť Rimanom a Grékom.
VADIUS
Ty pijavica! Na Parnas choď kajať sa,
že nehanebne vykradol si Horáca.
TRISSOTIN
Ohlúpli tí, čo tvoje knihy čítali.
VADIUS
Nakladatelia tvoji zbankrotovali.
TRISSOTIN
Čo stále rýpeš do génia, zemeplaz!
VADIUS
A čo ten satirik, čo smial sa z tvojich fráz?!
TRISSOTIN
Z teba sa smial, ty nula!
VADIUS
Pravda, našiel na mne
tiež čosi, ale najprv zrezal všetky slávne
autorské esá. Mojim literárnym plodom
venoval svoje slovo len tak mimochodom.
Lež tvoja tvorba mu je na satiru zrelá
a z tvojich slávnych veršov hockedy si strieľa.
TRISSOTIN
Tým si ma cení: má ma stále na pamäti -
a teba hádže medzi literárne smeti.
Čudné, že si ťa vôbec všimol! Druhý raz
ťa iste nezoberie ani na pretras
So mnou však ako s rovnocenným súperí,
dobiedza do mňa v satirickom pancieri
a soptí, lebo závidí mi nadanie.
No iste vie, že porazený zostane.
VADIUS
Perom ti dokážem, že kráčam k veľkým cieľom.
TRISSOTIN
Vo všetkom by som mal byť tvojím učiteľom.
VADIUS
Na súboj vyzývam ťa v gréčtine a verši.
TRISSOTIN
Prijímam. Uvidíme, kto z nás dvoch je lepší.
TRISSOTIN, FILAMINTA, ARMANDA, BELISA, HENRIETTA (4. výstup)
TRISSOTIN
Ach, dúfam, že sa na mne nepohoršujete:
bránil som vašu vlastnú mienku o sonete,
keď ho ten krikľúň špinil. A tak trúfalo!
FILAMINTA
Veď sa vy pomeríte. Nič sa nestalo.
No teraz o inom. Poď bližšie, Henrietta.
Už ozaj dávno mocná obava mnou zmieta,
že nesnažíš sa vniknúť do duchovnej ríše.
Našla som teda toho, kto ťa zdvihne vyššie.
HENRIETTA
Takéto starosti sú azda prenáhlené:
pre vaše diškurzy ja nemám pochopenie,
chcem pokojne žiť, ako iní ľudia žijú,
a nezaujímam sa o filozofiu,
pokiaľ je iba chúťkou vášho pohodlia.
Chcem sa vám hlúpou zdať, tak som sa rozhodla.
Byť dobrou, prostou ženou viacej páči sa mi,
než plniť hlavu frázami a rečičkami.
FILAMINTA
Mne však sa duša sužuje, keď počuje ťa,
a je mi ľúto, že tak vraví moje dieťa.
Krásna tvár - to je iba krehká ozdoba,
kvet dočasný, dar, ktorý veky rozdrobia,
prázdny lesk. Ale krása ducha nestarne,
má večný jagot, žiaru, večné trvanie.
Dlho som premýšľala v svojom voľnom čase,
ako by si aj ty raz dospela k tej kráse,
a dnes už viem, že dospeješ k nej povedľa
učenej ruky, čo by ťa k nej priviedla.
Preto ťa idem zaraz vydať za pána,
ktorý je mužom ducha, vied a vzdelania.
Ukáže na Trissotina.
Hľa, tu je ten muž, tu je partia tá skvelá,
hľa, jeho som ti vyvolila za manžela.
HENRIETTA
Mne, mama?
FILAMINTA
Tebe, tebe, dievča nechápavé!
BELISA Trissotinovi
Viem, aká myšlienka vám teraz vŕta v hlave:
či smiete svoje mladé srdce, ktoré patrí mne,
dať inej. Smiete. Ba vám radím úprimne:
ožeňte sa, má veno vskutku velikánske.
TRISSOTIN Filaminte a Henriette
Ja, madame, ozaj neviem... chcem dať svojej láske
manželský sľub... a... a... a záväzný, že drahší
poklad...
HENRIETTA
Len mierne; ešte nie je po sobáši.
Netreba sa tak náhliť.
FILAMINTA Henriette
Aká je to reč?!
Nestrpím odvrávanie.
Trissotinovi
A my poďme preč,
veď ona zmúdrie; teraz nás tu netreba.
HENRIETTA, ARMANDA (5. výstup)
ARMANDA
Hľa, ako len sa matka stará o teba!
Nad neho nieto učenejšej partie.
HENRIETTA
Prečo ho nechceš ty, keď taký vzácny je?
ARMANDA
Matka tak rozhodla a to má stačiť nám.
HENRIETTA
Rada ho svojej staršej sestre prenechám.
ARMANDA
Nevydám sa. No nech aj mne sa takým čarom
zdá manželstvo, hneď zjavím sa s ním pred notárom.
HENRIETTA
Vydať sa zaňho vtedy bolo by mi cťou,
keby som aj ja zbožňovala pedantov.
ARMANDA
Viem, máloktorá naša záľuba sa stretá,
no vôľa rodičov nám musí vždy byť svätá
a v našom dome matka pevnou rukou vládne,
takže tu každý odpor nevyhnutne padne.
CHRYSAL, ARIST, KLITANDER, HENRIETTA, ARMANDA (6. výstup)
CHRYSAL Henriette, ktorej predstavuje Klitandra
Stiahni si rukavičku, dcéra moja milá,
aby si vlastnou rukou lásku potvrdila
tomuto pánovi a vždy v ňom videla
aj podľa mojej vôle svojho manžela.
ARMANDA
Toto už, tuším, sestra, menej jeduje ťa.
HENRIETTA
Vieš, "vôľa rodičov nám musí vždy byť svätá"
a vôľa otcova mi preto svätou je.
ARMANDA
Myslíš, že matka na to nič už nepovie?
CHRYSAL
Čo to má znamenať?
ARMANDA
Že mamička by chcela
iného gavaliera dať jej za manžela -
a viem aj koho.
CHRYSAL
Ten pán môže ma mať rád.
A ty choď spolu s matkou filozofovať
a nepleť sa mi do nezvratných rozhodnutí.
Choď, žaluj, čo tu vravím, vyžaluj sa schuti
a nedopaľuj; dosť mi mater hubou melie.
Ber sa!
Armanda odíde.
ARIST
No, braček, vidíš, tak to treba! Skvelé!
KLITANDER
NAjdrahšia moja, šťastím sa mi pery chvejú.
CHRYSAL Klitandrovi
Dajte jej ruku, priateľko, a odveďte ju
pred nami do jej izby.
Klitander a Henrietta odchádzajú
Ako holuby...
Ach, je to krásne, keď sa človek zaľúbi,
a keď sa stretneš s takým ušľachtilým citom,
na vlastné mladé lásky spomínaš si pritom.
Hru Les Femmes Savantes uviedol Jean Baptiste Poquelin - Molière v roku 1672
Do slovenčiny preložili Vojtech Mihálik a Jozef Štefánik, Molière Komédie IV vydal Tatran Bratislava 1976
Komentáre