Dnes 25.3.2023, si na Slovensku pripomíname 35. výročie od konania veľkého, verejného protestu proti vtedajšej komunistickej vláde v Československu. Vtedy to bol piatok, týždeň pred Veľkou nocou. Historické pramene udávajú, že  tejto manifestácie sa na námestí a v okolitých uliciach Bratislavy, zúčastnilo približne 10-tisíc ľudí. Písal sa rok 1988, v socialistickom tábore, teda na 1/6 územia našej matičky Zeme,  „zúrila“ Gorbačovova perestrojka. Tým chcem pripomenúť, že v tomto období nastalo akési politické uvoľnenie, ktoré umožnilo prejaviť nespokojnosť s vládou komunistov a mnohí to dávali najavo, rôznymi drobnými formami občianskej neposlušnosti. Bez rozpakov sa dá ale povedať, že v Československa bola lídrom nespokojných občanov cirkev. Má to svoju logiku, lebo počas vládnutia komunistov od roku 1948, boli veriaci v Československu, pre svoje kresťanské presvedčenie, stále prenasledovaní a perzekvovaní. Takže je prirodzené, že mali množstvo skúsenosti s bojom proti komunistickej vláde. K rozporu v názve akcie, či išlo o manifestáciu alebo demonštráciu, treba vysvetliť, že počas vlády komunistov boli demonštrácie zakázané, a tak pán František Mikloško, pripravovanú akciu oznámil úradom pod názvom „Oznámenie o sviečkovej manifestácii“. Spomeniem hlavné požiadavky manifestácie.

1. Slobodné vymenovanie biskupov bez zasahovania štátu. Štát tento problém v niektorých prípadoch neriešil takmer štyridsať rokov.

2. Úplná náboženská sloboda v ČSSR, veriaci odmietali byť ďalej občanmi druhej kategórie.

3. Úplné dodržiavanie občianskych práv v ČSSR . Niektorí organizátori boli proti nej, iní s ňou naopak súhlasili. Nakoniec tento bod medzi požiadavkami manifestácie ponechali.

Symbolom manifestácie sa stala horiaca sviečka, akcia mala byť tichá, ale pričinením vtedajších príslušníkov VB a štb, došlo k veľmi hlučnému skutočnému ale aj politickému rachotu. Totiž na modliacich sa účastníkov akcie, spomínané silové zložky použili vodné delá, sirény, narážanie automobilov do   brániacich sa ľudí, biele obušky a hrubé fyzické násilnosti. Samozrejme, že krik spôsobovali nielen útočníci, ale aj brániaci sa manifestanti, lebo mnohí trpeli od bolesti. No asi najväčší „poprask“ nastal vo vedení komunistov, keď vo veľmi krátkom čase o udalostiach v Bratislave, informovali známe svetové rozhlasové a televízne stanice. (BBC, Vatikán, Hlas Ameriky, Slobodná Európa, a podob). A aké bolo zloženie zatknutých účastníkov tejto akcie ?