Táto pieseň hovorí síce o časoch komunizmu, ale je veľmi ľahko aplikovateľná aj na dnešnú dobu, špeciálne na náš Slovenský národ.

Kryl Karel

1. Co řeknou ti páni, co, sedíce strnule,
plijí tu na ty, kdo opustí vlast?
Zas budou jen mlčet, jak mlčeli minule,
třásti se strachem a tiše si krást.

2. Co řeknou ty dámy, co sedí tu s kukátky,
tehdy, až o pravdě zakážou hrát?
Vím, budou zas ochotně poslouchat pohádky
o tom, že pravdy je třeba se bát.

3. Co řeknou ti všichni, kdo dnes ti tu tleskají,
tehdy, až mocní ti umlčí hlas?
Zas budou jen tančit, jak jiní jim pískají,
hopsat tak dlouho, až zlámou si vaz!

Autor pieseň publikoval na albume Rakovina v roku 1969 (9.9.1968 odišiel Kryl do exilu). Pieseň pravdepodobne napísal ešte pred odchodom do Nemecka. Je z nej cítiť silné sklamanie z vyvrcholenia roku 1968, v ktorom sa naplno ukázal nezáujem vrchnosti Československa zakročiť a postaviť sa za práva väčšiny národa.

Autor poukazuje na to, že ľudia sa tiež nepostavili za svoje ideály, ale nechali sa ďalej formovať podľa vzoru veľkého Ruska. Nepáči sa mu ani obnovenie cenzúry a vyslovuje sa proti manipulovaniu ľudu pre zisk vládnucich vrstiev.

Celá pieseň by sa dala použiť aj na dnešnú politickú scénu, keď sa ľudia kvôli tomu, že si sú vedomí istého neúspechu ani nepokúsia otvoriť ústa, a ak, tak ich otvárajú len na miestach, kde to nikomu nepomôže...