"Tá žena je čudná," povedal poslíček Terezinej sekretárke, keď vystúpila z výťahu.
Sekretárka, utiahnutá šedá myška v lacnej blúzke, iba pokrčila ramenami. Tereza vpálila do svojej pracovne ako blesk. Nekontrolovateľne okolo seba rozhadzovala poukladané papiere a keď už boli všetky na zemi, naliala si do pohára tvrdý alkohol.
"Pani Sersenová, stalo sa niečo?" nakukla útla blondína vystrašene dnu.
"Neplatím vás za sprosté otázky!" odvrkla jej a dvere sa zatvorili.
Tereza si zložila hlavu do dlaní a žalostne sa rozplakala. Plakala celé hodiny, potom dala sekretárke pokyn, nech jej presunie všetky stretnutia na neurčito a odišla.
Vzala si taxík, nadiktovala adresu a keď odomykala dvere do ich bytu, inštinktívne si utierala tvár, aby ju neprezradila riasenka na lícach.
"Miláčik, už som doma," zakričala radostne. V byte bolo ticho. Miloš ležal mlčky na ich posteli.
"Prepáč mi to rán, zlatko, ja viem, viem, že sme teraz na tom zle, ale všetko bude zasa tak, ako predtým, sľubujem. Dáme to doporiadku," bozkávala ho po tvári a hladkala mu hruď.
Mlčal.
"Tak ja teraz objednám čínu a potom si urobíme pekný večer," usmiala sa.
V čínskej reštaurácii ich už dobre poznali. Keď poslíček zazvonil pri dverách, s bankovkou mu šla otvoriť.
"Ahoj, Teri, tu máš to kurča," usmial sa šikmooký mladík.
"Vďaka, Quan, nech sa páči," podávala mu peniaze.
"A kde máš Miloša?"
"No, máme trochu tichú domácnosť..." usmiala sa rozpačito.
Mladík jej úsmev opätoval, zasalutoval a odišiel.
"Láska, pozri, večera," ponúkala Tereza svojmu manželovi kuracie rezance. Mlčky ležal. Bez náznaku záujmu.
Ďalšie dni okolo neho Tereza chodila po špičkách, rozprávala sa s ním úprimne, predkladala návrhy, ako zlepšiť ich vzťah, hovorila o deťoch, ktoré by už mohli mať...
V piatok večer mala byť dobročinná akcia, ktorú zastrešovala firma jej manžela. Neprišiel však s ňou, ostal ležať v posteli a naďalej ju zaryto ignoroval.
"Tereza, kde je Miloš?" spýtal sa ich spoločný priateľ.
"Ostal doma. Máme tichú domácnosť, vieš..." zasa tie rozpaky. Muž pokýval hlavou, že rozumie a šiel sa venovať ostatným hosťom.
Vyzbieralo sa presne 17 289 eur. S radostnou novinou a boľavými nohami prišla neskoro v noci domov.
Nečujne sa osprchovala a ľahla si, túliac sa k manželovi, do postele.
"Tereza, Miloš mi nedvíha telefón, čo je s ním?" rozčuľoval sa na ďalšie ráno jeho obchodný partner.
"Vieš, máme tichú domácnosť a..."
"Ak vám to neklape v posteli, skús španielske mušky, ale neťahajte mi to do biznisu! Nech sa mi okamžite ozve!" tresol mobilom a v Tereze hrklo. Vypojila pevnú linku, vypla mobily.
Vyšla z bytu a pani Kišová z tretieho na ňu číhala spoza výťahu.
"Pani Sersenová, máte psy?" spýtala sa zvedavá starena.
"Čože? Nie, nemám, kde by som ich vzala."
"Tak to potom bude od Oravcových," zamyslela sa.
"A čo?"
"Ten neznesiteľný smrad, necítite?"
"Nie. A prepáčte, ponáhľam sa."
Vybehla z bytovky a sadla do auta. Krúžila po Bratislave celé hodiny, napokon strhla volant a otočila to na opačný smer. Neskoro v noci sa ocitla v krásnej prírode Nízkych Tatier. Vzala si izbu v hoteli, osprchovala sa a spokojne zaspala. Ráno vyskúšala všetky ponúkané procedúry a popoludní sa oddýchnutá vrátila domov.
Ich byt bol odomknutý.
"Zlatko, už viem, ako nám pomôcť!" zakričala nadšene.
Zo spálne vyšiel muž v policajnej uniforme.
"Pani Sersenová? Zatýkame vás za vraždu vášho manžela, máte právo nevypovedať..." hrnul zo seba poučky a policajní technici balili Milošovo telo do čierneho igelitu.
Ležalo v ich spoločnej posteli celé dva týždne. Keď Tereze jej manžel povedal, že sa chce dať rozviesť, práve im obom robila raňajky. Veľký kuchynský nôž skončil v jeho hrudi bez varovania. Terezu umiestnili na psychiatrickú kliniku a na jeho pomínku stojí:
MILOŠ SERSEN,
milovaný manžel
Milovaný.
Možno až príliš.
Policajní technici zhromaždili dôkazy. telo Miloša Sersena vynášali z bytu a pani Kišová ich zvedavo sledovala spoza výťahových dvier.
"Aspoňže tých psov nemajú!" povedala a stratila sa kdesi na medziposchodí.
Možno až príliš.
Policajní technici zhromaždili dôkazy. telo Miloša Sersena vynášali z bytu a pani Kišová ich zvedavo sledovala spoza výťahových dvier.
"Aspoňže tých psov nemajú!" povedala a stratila sa kdesi na medziposchodí.
Komentáre
zujimavy text,
Bonnie,
Bonnie,
Naše
a s konverzací
nikdo nepospíchá
http://www.youtube.com/watch?v=Fpcv8TQgaOQ
sur,