Sobotný večer trávim vystrihovaním článkov z časopisov a ich následným vyhodením. Aj keď ma to bolí, pretože to sú francúzske a anglické časopisy, ktoré som si priniesla z dovoleniek a pripomínajú mi každú jednu cestu. A ja ich teraz vyhadzujem, len tak neverímboha...No upratovať sa musí, ako sme sa to naučili pri vzťahovom feng shui a preto lesklé a voňavé kusy papiera končia v smetnom koši, spolu s konštantou M. Ďalej vyhadzujem z fotoaparátu fotku starého otca v rakve, pretože už mesiac som sa neodvážila niečo fotiť len preto, aby som neuvidela ten morbídny záber (ktorý som nespravila ja). Treba spraviť priestor pre nové fotky, zdokumentovanie veselších zážitkov. Pri pohľade na francúzsky Glamour si spomeniem, ako sme ho čítali na izbe s Natáliou a Veronikou a bavili sme sa, že Sulče niekto zo spolužiakov ukradol bagetu a ona teraz nemá na raňajky s čím salámu zajesť. Pri pohľade na ten anglický ma napadne, ako som letela prvýkrát sama lietadlom a čítala som ho vo vzduchu medzi Britániou a kontinentom. Psychické upratovanie nikdy nie je také jednoduché ako fyzické a preto pri ňom zjem takmer celé balenie bielej čokolády. Pôvodne bola určená na konzumáciu pri filme Čokoláda s Johnny Deppom, lebo dopozerať ten film a nedať si pritom čokoládu, to je výkon nad ženské sily.

Nestihnem však vložiť cd ani do počítača, lebo začnem riešiť so Simonou školy v Bratislave. Nevidím význam ostávať v Brne na škole, ktorá má cveng a chcieť sa pritom udusiť vankúšom, keď môžem byť v Bratislave so všetkými, čo sú mi blízki. Tak to ukončíme, že áno, naše Capital je to vhodné, tam ti bude lepšie a sme o tom presvedčené a tak to má byť, lebo človek má vždy na výber a keď odniekaľ odchádza, neznamená to nevyhnutne, že uteká preč, on len beží za lepšími zajtrajškami.

V noci sa mi snívalo o mačke, bola taká šedá a veľmi prítulná a ja som ju držala na rukách a tak veľmi som ju chcela hladkať, ale nedokázala som to, bála som sa, že mi opäť vyrazia tie červené fľaky, lebo v skutočnosti som silne alegrická na mačky, aj keď ich milujem. Paradox života, čo narobíme, že áno a tak mi bolo dovolené pohladkať to pradiace klbko aspoň vo sne. Kedysi som neverila na vykladanie snov, lebo sme mali doma veľký čierny snár a tam sa písalo, že ak sa vám snívalo napr. o fialkách, tak vám niekto pošle list, čo je samozrejme blbosť, ale aj tak tie snáre mala každá druhá domácnosť a zbierala na ne prach v knižniciach. A tak som neverila na sny, lebo ma asi v 10 rokoch prestalo baviť čakať, kým mi príde nejaký list alebo kým ma priateľ zradí. Až donedávna, keď sa mi snívalo o koňovi, ktorý ma chcel stále kopnúť odzadu a všade ma našiel, nech som sa skryla kdekoľvek. Nedalo mi to a našla som si snár na internete. Po anglicky, keby ste chceli vedieť. Lebo anglické je vždy lepšie, že? Povedal by mi môj profesor translatológie, skrytý a ranený komunista. No a neskrotený kôň znamená, že človek nevie svoje pudy držať na uzde, nedokáže sa ovládať, čo bolo celkom presné, pretože som sa nevedela ovládať pri konštante M, napadal mi 10 krát za 5 minút, snívalo sa mi o ňom, obliekala som sa tak, aby som vyzerala dobre, keď ho náhodou stretnem na zastávke, takže z toho súdim, že moje pudy naozaj mali dovolenku. A vtedy som prišla na to, že sny neukazujú, čo sa stane zajtra alebo budúci týždeň. Oni ukazujú, čo sa deje v nás samých. Berú nás za ruku a vedú do nášho najhlbšieho vnútra a hovoria, poď, pozri, toto ťa trápi, kto by to bol povedal, však? Preto keď sa mi v piatok snívalo o koníkovi, čo ma poslúchal na slovo a robil všetko presne tak, ako som si želala, neprekvapilo ma to. Pretože tentokrát sa snažím držať city na uzde, nepripúšťať si, že chcem Miša.Priznám si, že som z neho hotová, ale kým je to v platonickej manéži, tak je to v poriadku. Tak nech len koník pekne klusá a nenapadne ho kopať ma. Tak. Mačka mi už taká jasná nebola, tak som si našla, že je znakom ženskosti a prezentuje môj strach z nej. Čo môže byť pravda, nikdy som nebola dievčenský typ, aspoň nie príliš, možno preto som stále sama, lebo nie som sladká a nedokážem chlapcovi z ruky zobať, to ho radšej dodrbem, nech sa zasmejeme. A to chlapci radi nemajú. Och. Stále lepšie, než rodiť ako čerešňa a nájsť zmysel života v prikladaní telefónu k ústam potomka, aby pozdravil tetu Majku.

Sestra bola na jar u veštice, takmer všetko sa jej splnilo, ale moja budúcnosť jej akosi nevyšla, nevyšlo jej vlastne vôbec nič okrem toho, že ma vzali na výšku. Aj to tvrdila, že pôjdem do Bystrice a nakoniec som šla do Blavy. Možno to má ako Alice zo Súmraku, že vidí budúcnosť dovtedy, kým sa dotyčný nerozhodne inak a nezmení ju. Každopádne stále nemám chalana, aj keď som si ho mala nájsť hneď na začiatku. A ja som si vyhradila pre neho miesto, dá sa naňho aj pozrieť, ale len cez sklo, otvorené dokorán ešte nie je a aj cez to sklo ho môžem vidieť len ja, lebo keby bolo prístupné pre všetkých, bola by som príliš zraniteľná. Sestra poznamenala, že začiatok vysokej školy môže byť aj koniec letného semestra, čo ma vystrašilo a radšej si splietam teórie, že sa veštkyňa určite pomýlila, nejak sa jej vízie pomiešali a ona videla Miša z Banskej Bystrice, ako ma stretne v zimnom semestri a zaľúbi sa a to bude tá dlhšia doba, ktorú strávim v zahraničí, lebo budem za ním chodiť do Prahy. Kde je ten kôň, čo ma mal kopnúť?

Alebo by mi postačila aj panda. To som raz videla v televizii, veľká panda objala malú a tak pekne tam sedeli, malá na veľkej, v objatí a nič nerobili, len si to vychutnávali. Mať ťak vlastnú pandu, ktorá by ma mäkko objala, povedala, že všetko je ok a spýtala sa, či si nedám jeden bambus, že boli v akcii. Bulejko občas býval taká panda, len došiel, objal ma silno a bolo. A mával aj čierno-biele tričko. Ale nebol taký chlpatý. A bol ukecaný. Merde.