To, čo dnes splodili hlavy troch koaličných politikov, je ukážka straty nielen obyčajného sedliackeho rozumu, ale aj dôkaz o tom, že koalícia si sama priznáva beznádejnosť situácie v akej sa, 18 dní pred voľbami, ocitla.  Ono to síce začalo už vystúpením predsedu vlády SR, ktorý pred celou slovenskou verejnosťou na plné ústa povedal, že ... „ život v Bratislave je úplne iný ako na zbytku Slovenska. Bratislava je jedna bublina a mnohí, ktorí tu žijú ani netušia, ako sa reálne žije za priemerný plat alebo minimálnu mzdu v niektorej z fabrík a ako sa dá alebo nedá vyžiť“ ...   Človek nemusí vedieť čítať s porozumením na 100 %, a aj tak  mu tieto slová jednoznačne hovoria, že ten čo ich povedal, priamo priznal, že Slovensko, okrem Bratislavy, je krajinou chudoby a biedy. A tak si úplne normálne, každý trocha uvažujúci človek, dá ozaj jednoduchú otázku. A kto zato môže ? No predsa vláda, ktorá tu posledných 12 rokov vládla. Čiže terajšia koalícia.  Toto samo o sebe stačí nato, aby si každý volič veľmi, ale veľmi jasne uvedomil, ako sa bude mať ďalšie 4 roky, ak ich opäť zvolia  do čela štátu.

To, že koalícia je skutočne v koncoch, potvrdzujú aj jej skutky, ktoré  dnes napadli triumvirát pánov: Fico, Pellegrini a Danko.  Chcú totiž zvolať zasadanie národnej rady, ktoré ale nemá oporu v žiadnej logike. Ani politickej, ani sedliackej ale ani v jednoduchých počtoch.  Chcú totiž rozhodnúť o niečom, čo aj keby sa im to podarilo presadiť, nijako nedokážu voličom garantovať. Totiž všetky zákony, ktoré tam chcú prijať, by boli účinné, až v dobe, kedy už bude vládnuť nová vláda. A okrem toho, za tých necelých 18 dní, čo ešte ostávajú do nových parlamentných volieb, to nemôžu stihnúť aj preto, že im to neumožnia samotné zákonné lehoty a jednoduché kupecké počty.

Najprv totiž treba pozbierať najmenej 30 podpisov na zvolanie schôdze národnej rady. Potom ju od predloženia podpisov, musí do 7 dní zvolať predseda národnej rady. Okrem toho, znenie tam prerokovaných zákonov, ktoré ale ešte ani neexistujú, musí pripraviť a prerokovať vláda SR. Na to je ale stanovený presný legislatívny proces a ten obyčajne netrvá menej ako 7 dní. Po predložení do NR SR sú poslanci povinní, predložené návrhy zákonov preštudovať nielen osobne, ale aj v poslaneckých kluboch. Toto sa reálne nedá stihnúť za menej ako 3 dní.  No a po schválení v národnej rade, sa pracovná verzia zákonov musí dať prepísať, aby bola pripravená na podpis prezidentke, predsedovi národnej rady a predsedovi vlády. To tiež trvá aspoň jeden deň. Pani prezidentka má pritom zo zákona povinnosť, takéto zákony podpísať ale nemá k tomu v ústave stanovený žiadny časový limit. Ak zákon nepodpíše, môže ho vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami a to do 15 dní od doručenia schváleného zákona. Až by ich aj všetci traja podpísali, o čom veľmi pochybujem, potom sa takéto znenie dostane do tlače v Zbierke zákonov SR. Tlač a zverejnenie takýchto zákonov obyčajne tiež trvá 1 až 2 dní.  Takže stručne povedané, za súčasnej situácie sa toto, do konca volebného obdobia, už veru stihnúť nedá.

Čiže, záver pre nás občanov je úplne jednoduchý. Spomínaní traja páni asi stratili kontakt s realitou alebo, čo je ale nemorálne, cieľavedome šíria poplašnú správu o zlepšení životných podmienok občanov SR, ktoré ale vôbec nedokážu reálne po voľbách zaručiť. Možno to tiež robia len pre vlastné potešenie a politickú ilúziu, že aj takýmto, absolútne necharakterným konaním, sa môžu aj po 29.2.2020, udržať pri moci. Ľudia, sme síce slobodní a žijeme v demokracii, ale trocha vlastného uvažovania nám skutočne nezaškodí. Preto, skôr ako pôjdeme voliť, triezvo uvažujme, koho si 29. februára 2020 do čela našej krajiny zvolíme. Príjemný deň praje doko.