Nastal čas lúčenia,

srdcu ťažko je,

ťažoba v hrudi tlačí,

spomienka trocha ohreje.

Do pier sa slová derú,

ruka túži pohladkať,

kde ľudia silu berú, keď

so stratou sa musia vyrovnať?

Ťažko hľadajú sa slová,

čo zmiernili by žiaľ,

aj slnko sa za oblak schová,

pomôcť ti veľmi by som si priala.

Je koniec, treba ísť,

samota veľmi bolí,

čo nakoniec ti povedať,

dobrými priateľmi sme boli.