Ľahšie je veriť planým sľubom,
ako hovoriť na rovinu,
išlo mi dobre usmievať sa,
nepriznať úzkosť, priznať vinu,
zrieknuť sa pravdy, zatĺcť klince
do truhly pre ťažkú realitu.
Išlo mi dobre nepočúvať,
čo dohovárali mi iní.
Bolo by ťažšie vyhnať ťa z bytu,
za múry mojej zrúcaniny.
Ctený pán kráľ, kráľ môjho srdca,
zas pozývam vás s láskou k sebe.
Cíťte sa dobre, ste tu doma,
o vode, masle, soli, chlebe,
o pive, víne, vodke. Iste,
nemajte strach. Veci máte čisté.
Bolo to prosté. Som už raz taká,
všetko kazím, všetko ma vždy ľaká-
kopance i krik. Nebudem iná,
preto je všetko, čo ma bolí,
výlučne moja vlastná vina.
Ľahšie je cúvnuť:
"prepáčte, pane,"
ako rýpať sa vo vlastnej rane,
radšej po každom ráne
s tyranom doma
navonok mlčať, no v duši stonať.
Znie to zvláštne,
ale bolo to ľahké-
-vliezť do ulity utrpenia
a veriť všetkým planým sľubom.
Falošná nádej, že ľudia sa menia.
S odstupom času márne hľadám
podobnosť medzi mnou
a tou ženou.
Jej spomienky bolia,
no moja prítomnosť lieči.
Dnes som inou,
minulosť zostala za stenou.
Za múry mojej zrúcaniny
11.05.2010 09:31:37
Komentáre