Tento článok je pre mňa ťažké napísať a veľmi dlho som váhala nad tým, či ho napíšem. Rozhodla som sa, že áno. Raz keď si budem čítať svoj blog (ak tu vydrží, čo dúfam, že áno), tak budem rada, že som to všetko ešte celkom autenticky zachytila.

Prvý krát sa moja babka dostala do nemocnice asi v polovici júla. Lekári jej spravili krvné testy a mala príliš zlý krvný obraz. Preto týždeň ležala v nemocnici.  Chodili sme za ňou každý deň a  vyzerala zdravo. Dokonca sa občas zdalo, že sa má lepšie ako doma. Za ten týždeň mala podstúpiť vyšetrenia, aby zistili, čo jej je, kde mizne krv a prečo nie je schopná jesť.

Potom prišiel týždeň, kedy u nás boli extrémne horúčavy a  babku prespustili - pretože mali málo lôžok pre  dehydrovaných a ona sa v podstate o seba vedela postarať. Bola len slabá a jej telo odmietalo jesť. Ako bola babka doma skúšala rôzne veci - ako sa stravovať. Tie však vydržali najviac 2 dni a potom musela hľadať zas odznova. Takto to šlo pár týždňov. 

V piatok, keď sme za ňou prišli, pred jej domom stála sanitka. Vedeli sme, že je zle. Dedo  nás hneď so sestrou poslal preč, aby sme ju nevidelo. Odpadla a bolo jej zle. Prebrali ju k vedomiu, ešte som počula ako rozpráva. Odviezli ju do nemocnice. Keď som videla ako ju viezli na jednotku intenzívnej starostlivosti, tak som prvý krát bola rada, že nebudem lekárom. A to vyzerala akoby spala.

Nikto nevdel, čo jej vlastne je. Odpoveď na túto otázku by dalo jedno vyšetrenie, na ktoré mala ísť najbližšíí utorok. Bol však piatok večer a od sestričky sme sa dozvdeli len toľko, že vyšetrenia sa v piatok nerobia a musíme počkať do pondelka. Keď sme za babkou prišli v sobotu dostali sme diagnózu - rakkovina hrubého čreva. Keď sme prišli v nedeľu, tak to bol nádor na žalúdku a v pondelok po vyšetrení tam nebol žiaden nádor, len vzrasty na ktoré treba antibiotiká.

Babke to však nepomohlo, bolo to s ňou zlé a nevedeli jej pomôcť. V pondelok po obede na jednomf vyšetrení zistili, že má pľúca zaliate vodou. V to isté opoludnie babka zomrela - podľa lekárov na zápaľ pľúc. Pitva však ukázala zas niečo iné ...

Čo, z ktorej diagnózy bolo pravdivé to je teraz už jedno. Babku nám to späť nevráti :(  Až teraz som pochopila, prečo ľudia nadávajú na naše zdravotníctvo. Ja som v nemocnici nikdy nebola, ani len na pohotovosti (teda okrem môjho narodenia).
Stačilo len aby sa o ňu postarali hneď ... Človek čaká, že keď sa raz dostane do nemocnice, tak sa oň postarajú (bez toho, či im zaplatí alebo nie). Je to predsa práca lekárov ... Zasa som sa niečo naučila a presvečila som sa, že v tejto krajine žiť dlho nechcem ...

Babi, odpočívaj v pokoji