Splnilo sa mi prianie.... teda.. splnilo?

Čiastočne... to prianie, nebolo s trvaním na dobu určitú, na pár týždňov... a tak vlastne... nesplnilo sa mi prianie...

Prinieslo to opäť len bolesť.... ešte väčšiu, než predtým... opätovné zistenie, že len tak ľahko nedokážem teraz

zabudnúť a ísť ďalej...

Idú Vianoce... a ja som zatiaľ ani nepostrehla... necítim radosť, pokoj... cítim nesmierny žiaľ... prázdnotu...

NEISTOTU... strach... neviem, čo sa deje... neviem, na čom som... a už vôbec neviem, čo sa stane..

Je tento "nevyhrotený" stav len dôsledkom Vianoc (pod heslom, neskazím to úplne), alebo to nie je

pretvárka?...

Je koniec? alebo ešte nie?

Nevyznám sa v tebe... blížiš mi... tak veľmi... ale predstava, že ťa neuvidím, nebudem počuť ma desí ešte viac...

alebo ma viac desí to, že ťa budem vídať, počúvať... lúbiť... a ty budeš chladný?

Chcem veríť v zázraky... v kúzlo Vianoc... tak veľmi ho teraz potrebujem....