Poludňajšie lenivo.
Dve, teda už vlastne tri muchy prilepené na čerstvučkej novej mucholapke sa pohojdávajú v dezinfekciou nasiaknutom prievane. Handra na zem prevesená nedbanlivo cez obité vedro pomaly vsakuje svoje telo do popraskaného linolea. Vyzerá s tou vodou ako organická súčasť tváre najvyššieho ďasa; bradavica na tele dokonalosti plná chlpov, zvratkov, moče, krvi, ľudských žalôb, bolestí a denaturovaného liehu.
Horúco je, že by človek zdochol hnusom nad vlastnou lepkavosťou, len tučná Beta pokojne odfukuje na druhej polici, hneď za dverami skladu, kde sú zväčša naskladané nové handry a mydlo. Teraz je však koniec mesiaca a nová zásielka príde až prvého a tak pokojne trávi po obede porciu gulášovej polievky a zeleninové rizoto.
Množstvo jedla nič moc, chuť tiež radšej zdrhla, ale tak, je to teplé a hlavne dotované. A keď človek moc nebehá, do fajrontu mu to vydrží. Doma si potom uvarí niečo výdatné.
Za tie peniaze? Hech.
Navyše, svoje si odrobila! Maká každé ráno ešte pred vizitou ako hlúpa, snáď tu nebude behať ešte aj teraz. Tak či tak jej každý akurát nadáva; ráno pacienti, ktorých kvôli príprave na vizitu budia o piatej, akoby boli na manévroch a nie v nemocnici na ceste za lepším zdravím, po vizite lekári, že je všade špina a že má Metlík zas napľuvané pod posteľou, čo on ale spácha aj za hoďku, a že zle umýva a medzitým zase sestry buzerujú za to, že nie vždy vyhodí všetky smeti.
Tiež doma nechodia dvakrát za deň ku kontajneru! A že v rohoch je prach a staničná stúpila do akejsi mláky pred izbou číslo dva, už hodinu je špinavá bielizeň pred operačkou a primár nadáva.
No čo, starý Opletanec z dvojky si ucvrkáva kade chodí! To by som za ním musela behať s metlou a handrou stále. Nech ho uviažu k hrncu a ani toľko bielizne nebude pánovi veľkomožnému vadiť.
No a? A čo sa má strhnúť? Nech to odkopne bokom a je. Navyše sa nejedenkrát ukázalo, že to dokázal aj prekročiť, tak čo?
Teraz už ani brvou nehne! Do kutlocha chodí cez deň len ona sama. Čo by tu tak iný chcel? To keby to bol trezor, alebo fajčiareň, to by tu bola polovica oddelenia. Sem? Snáď len, že by horelo a potrebovali by hasičák, inak už nikto nič umývať nebude a hľadať tobôž nie.
Ani sestry, tie si o chvíľku zbalia svoje zadky a pomažú manželíčkom ofukovať prepité hlavičky.
- Babyšováááááááááááááááá. Babyšovááááááááááááá.... Babyšová, kde ste? Že zasa niekde chrápete? – ozývalo sa z druhej strany pavilónu B, akoby z iného sveta, ale podozrivo blízko. Až ju napriamilo, pričom hlavou zrazila násadu na metlu. Ešte šťastie že ju chytila skôr, ako dopadla na zem a narobila zbytočný buchot.
- To si píš! Aaaaa – šúcha si narazené čelo a brble, ale ani sa nehne ďalej zo svojho miestečka v bezpečí. Hlavná sestra je protivná ako voš. Dva týždne tu bol taký pokoj, keď bola na dovolenke! Že si ju tam niekde nenechali!
- Báááááábýýýýýýýýýšoooooovááááááááááááááááá .... pacient na šestke vylial čaj. Treba to ísť poutierať! Babyšová! Kde toľko trčíte? Ešte nie je jedna! Hergot baba jedna...
- Hej, hej, baba jedna. Len si to pekne utri sama ...
- Baaaaaaaaaaaaabyyyyyyyyyyšováááááááááááá... au. Kto sem dal ten ... balík. S bielizňou: Ja ju zabijem. Babyšová, ja vás roztrhnem, až vás nájdem!
-
- Čo je to tu za rev? – ozval sa do zmätku na chodbe čísi hlas.
- Ále nič pán doktor...
- Hehe, majster diplomacie, despota Krutovič! Ten ju tiež miluje ako mravce vo višniach v čokoláde. A tie veru miluje. Teda tie višne, mravce nie. Hm, ale i tak dnes budem musieť zase zadným východom. A hneď. A to som si chcela v bufete krémeš kúpiť na cestu. Škoda no, bude tak ale lepšie, a zajtra neslúži a do pozajtra ju to prejde. Tak tak. Tiež mohla zostať ešte niekde zalezená. Ale asi by som sa mala vypariť. Počkám radšej u chlapov v kotolni.
- Hej ty, sem poď. Ty mladá. Tá stará raketa Babyšová už zrejme zdrhla, hneď ako podáte lieky, zájdeme do skladu pre handry a umyjete chodbu pred dvojkou ...
- Ale ...
- Najvyšší čas ...
Komentáre
To je proaktívny prístup k práci ? ;)
a nie je?
smažím sa, čo mi siločiary dovolia
V tom prípade je najvyšší čas
múdro vravíš ...