sobota...otravný budík- opäť zvonil. V podstate ako každú sobotu od kedy chodím na kurz do Ba. Ledva som sa vytrepala z postele...Ó, ako milujem spánok, ale ani ten si neužijem. Nie. Musím aj v sobotu vstať a utekať do školy :( škoda, že som na dnešnej prednáške nedávala moc pozor. Som hrozná- radšej sa rozprávam, ako počúvam. Našťastie všetko podstatné mám zapísané :) Kamaratka mi tam doniesla " zakázaný" časopis a opäť bolo o čom debatovať :)Hodina sa nám skončila skôr, tak sme zašli ešte na hokej. Nič- moc. V podstate v športe som dosť pasívna- najmä, čo sa týka pozerania. Radšej som si čítala časopis. Za to ostatný diváci sa tam rozčulovali a hučali, akoby ich drali z kože. Len čo som sa vrátila domov a prekročila prah, už som sa aj obrátila späť, bo sme išli na lyžovačku do Tatier. Náš socialistický hotel vyzeral na 1. pohľad hrôzostrašne, ale nakoniec som naň zmenila názor... :)

nedela... Lyžovanie bolo skvelé- chýbalo mi to :) Spočiatku to tu bol boj o holý život, keďže na svahu bola absolútna hmla....Chcela som sa trošku slniť- ale nie, počasie nám neprialo. Našťastie som sa strepala iba 3- krát. Aj to vďaka kosodrevine, o ktorú sa mi akože " omylom" zavadili lyže. Príroda tu je nádherná, ako z rozprávky.Všade sú tu hory pokryté trblietavo bielym snehom...Neďaleko našho hotela je jazero, ale ešte som ho nepreskúmala. Za to náš hotel už mám pomerne v malíčku. Sú tu jedni neprístupné dvere.... Chcela som sa tam " vlámať" ale na dverách bola gula. Škoda.Také tajné dvere- kto vie, čo skrývajú?? :)

pondelok....večná nuda. Dnes som sa lyžovať nešla, bo som dala prednosť učeniu, i keď po pravde sa mi učiť moc nechcelo. Tajné dvere už nie sú pre mňa tajné. Vedú do malej chodbičky s ďaľšími 3 dverami. Kedže dvere mali klučku, chcela som preskúmať, čo sa za nimi skrýva. Ale po pravde z obavy z toho, čo uvidím a z toho, že tam niekto bude a poriadne mi vynadá som sa tohto dobrozdužstva radšej vzdala. Colombo zo mńa nebude. Poobede som sa išla prejsť k jazeru. Cestou späť ma sprevádzal desivý zvuk z lesa. Zostalo mi už len dúfať, že sa na mňa nevyrúti medveď  YOGY a nezožerie ma :)) Keď som prišla k hotelu, vyrútil sa na mňa doberman. Srdce som mala až v žalúdku. Psy milujem, ale takéto nie..-od nich neviete, čo čakať. Zachránili ma dvere do haly, ktoré od dnes "milujem" :))