Sme tuláci bez času v otvorenom priestore, bez koreňov, na ceste ducha. Nerátame už dni ani minúty, nepoznáme dátum a vypli sme mobily, odložili hodiny. Ako v detstve, keď nerátaš, iba žiješ. A možno preto sú to tie najsilnejšie a najrýchlejšie momenty života.

A predsa máme limitovaný čas, financie, rezervované ubytovanie... A preto dávame Dovidenia Vysokým Tatrám a smerujeme na Liptov.

Liptov je prírodne a kultúrne veľmi bohatý región. Strávili sme tam tri dni, a to bolo asi len, aby sme olizli jeho chuť. Príroda je magická, znova vyvoláva chuť liezť po kopcoch a tak si ju už tu konečne naplníme.

Deň prvý: Svätý kríž

Ubytovateľ nás vyzdvihol autom na stanici. Znova sa potvrdili skutky milosrdenstva. Máme kuchyňu, veľkú izbu... celý dom je takmer náš. Duch tuláctva neupadá. Rozhodneme sa busom pocestovať na Svätý Kríž, najväčší artikulárny evanjelický kostol...

Príroda je opäť neodfotiteľne magická.

 to je Perrine

 Kopce sú zamotané v hmle a sneží tak husto, že jeden má pocit, že keď by ste nastavil uši trošku viac, normálne by začul ako sneh hrá.

Deň druhý: Vlkolínec

V kopcoch medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami je táto dedinka klenotom horskej civilizácie. Môžeme nazrieť do dvora domácich a tváriť sa, že akože nič. Môžeme sa zastaviť na borovičke v miestnej krčmičke. Ono akože dali by sme si možno aj niečo iné, ale iné ako nealko neponúkajú... takže toto bolo znovu akési nedobrovoľné pitie s cieľom zahriať sa. Domáci štangasti si na náš účet potom schuti zažartujú. Matthieua vyzvú aby im zaspieval Francúzsku hymnu, a prečítal z lodného denníka. Aj on si totiž vedie denník..

Posilnení Slovenským duchom stúpame na Malinô Brdo. Je krásny jasný deň. Príroda nám dáva silu. Má nás rada. Cítim to. Všetko je akési vľúdne, život v horách nás chytá za srdce. Nenaivne prehlasujem, že príroda nás nekonečne miluje a dáva nám nekonečnú šancu počuť ...

Konzum je však všade, a tak sa uhýbame kráľom dosiek, zostúpime lanovkou do Hrabovej a stopneme si domáceho. Ide sa do Ružomberka. Pán má v aute pustený parádny ambient, takú náladu nám spravil!!! Svet je tak srandovný a malý.. aj tento pán rozpozná francúzštinu, pracuje totiž v Švajčiarsku. Ajajaj.. akí sú tí Slováci zcestovaní. Ešte teplé jabĺčko, kým príde vláčik a odvezie nás do ďalšej rozprávky.

Deň tretí: Úpadok ducha a liečenie konzumom

Niečo sa stalo. Únava prišla po šiestich dňoch chôdze. Tulák je unavený. Začína v sebe zrkadliť chodníky, koľajnice, pusté stráne, ulice, podlahu v baroch... Stratený v sureálne. Keď nie je s čím bojovať, začne sa boj so svetom, len tak.. z nudy. Nevysvetliteľné. Rozbili sa hodiny. Ideme na neutrál a donekonečna. Kráčame.

Je nám zima.

Ešte sme však prešli do Jaskyne Slobody v Demänovskej doline. Opäť sme si stopli, tentoraz Poliakov. Stretli sme aj Kanadského trampa, ktorému som pomohla vysvetliť paničkám za okienkom, že keď nie do Bieloruska, tak nech mu dajú aspoň lístok do Varšavy. Oni tam totiž na neho išli s Ruštinou.. že tuda.. graníca... Chúďa. No ale ten Kanadský prízvuk.. mala som čo robiť aby som sa nesmiala....

Stačilo!!! Sme mŕtvi. Ide sa do konzumu. Najväčší aquapark v strednej Európe - Tatralandia. Nech sú z nás radšej blázni jak unavení tuláci. 38-stupňová voda a veľa rehotu. Všetko sa opäť dostáva do starých dobrých tuláckych koľají.

Dovidenia na Strednom Slovensku.