Ako sa čas mení, tak doba plynie. Ja padám dolu a dno nevidím. Stratený v reálnom svete nemôžem sa nájsť. Bolo dobre, je dobre a bude dobre. No v akej dimenzii. Potrebujem niť, vlákno ktoré ma prepojí do lepšieho sveta. Chcem preč odtiaľto, chcem do svojho sveta. Dobrého a krásneho kde sa túžby plnia, kde rozprávka nie je rozprávkou. Chcem stretať víly a princezné. Chcem sa tešiť z nového dňa a zároveň sa tešiť na ďalší...

No iba padám a dno nevidím. Nie je to čo som chcel, no zatiaľ mám nádej. Ešte som totiž nedopadol....