V obchodnom dome si na voziacich schodoch vymieňajú bozky zaľúbenci. Na nábreží posedávajú páry s leskom zapadajúceho slnka vo vlasoch. Hlúčik študentov hlasným smiechom rozdáva navôkol pach piva a cigariet. Mestskí policajti stojaci pri aute s "papučou" sa rozhliadajú po ďalšej obeti. Hnedé šteniatko ťahá svoju tínedžerskú paničku cez prechod. Jednoducho idyla.

***
Som presne taká, ako vy. O nič lepšia, o nič horšia.
Keď poletujem v kuchyni okolo hrncov, nestačia mi ani tie štyri nohy, ktoré mám.
Vôňa zemiakov ma uzemní. Nádherne sa ovinie okolo môjho nosa a ja sa opäť ocitnem na zemiakovej brigáde s kamarátmi zo strednej. Zemiaky sú taká vynikajúca potravina. Ich vôňa stále nedá pokoj, neúnavne dobiedza, dotýka sa môjho ramena a hladí ma, ako mamička kedysi. Príjemné pohladenie. Akoby od človeka. Úprimné, citlivé, od niekoho dôverne známeho, s ktorým sa stretávam každý deň a napriek tomu neprestáva byť vzácny.