Smrť ma drží v okovách

všetky city zmizli

čakám kým ma pochová

už mám chaos v mysli.

Život na pokraji sa nachádza

môj sen som práve dosnil

už tá pravá láska prichádza

smrť si teraz uctím.

Radosť a láska do temnôt už padá

bolesť a krik tu budú vládnuť

prach už na zem padá

stačí posledný krát vydýchnuť.

Môj život nemal zmysel

každému som ublížil

keď už krk môj na slučke visel

všetkých som vás opustil.

Slzu nikto nevyroní

bol som tu len do počtu

smrti sa už nebojím

sedím jej už po boku.

Ako som sa rýchlo na svet dostal

tak rýchlo som aj odišiel

keby som tu ešte chvíľu zostal

smutný deň by nadišiel.

Telo moje vo vzduchu visí

vánok jemne pofukuje

čo posledné riekol som si

nikto to už nezačuje.

Slučka pevne krk môj objala

už ma nikdy nepustí

smrtka moju výzvu prijala

jej sa telo chladné nehnusí.

Pochovajú ma do zeme chladnej

zahrabú ma do hliny

vrátim sa do rudy rodnej

odpusťte mi moje viny.

Za krátky čas veľa zlého spravil som

mnoho hriechov napáchal

ja viem že nehodný som

zo srdca kameňa sa stal.

Slová dozneli, výkriky stíchli

srdce už dobilo, krv v žilách stuhla

keď ma zbadáš možno srdce ti zrýchli

mojím domovom bude teraz truhla.

Tak skončil život môj

báseň je už dopísaná

nebol to ľahký boj

zabila ma láska neopätovaná.