Úrady nakupujú veci, ktoré potrebujú, v jednom úrade verejného obstarávania, ktorý nakupuje pre vsetky úrady, skoly, súdy atd naraz, tak aby sa nakupovalo naraz velke mnozstvo za co najmensiu cenu. Zároven ak úrad nakupuje veci, služby a pod. (napriklad najom budovy, elektrika, voda, pisacie potreby a pod.) uradnici by na takyto nakup prispievali napr. 1 % zo svojho platu. Tak aby bol každý zamestnanec na urade zodpovedný za to čo úrad kupuje a koľko za to platí. Každý zamestnanec, ktorý dostáva plat z daní, by určitý podiel zo mzdy napr 10% musel odovzdávať na osobitný účet až do určitej výšky (napr. 10 000E). Pokiaľ by sa mu dokázala korupcia, chyba alebo podvod prišiel by o tieto peniaze. Po určitých odpracovaných rokoch by sa čast zadržiavaných peňazí uvolnila. Pokial by úrad prehral spor alebo zle rozhodol, 10% zo svojho mesacneho platu by zaplatili vsetci zamestnanci úradu. Sudcovia, policajti a daňové úrady by na osobitný účet odovzdávali 15% až 20% z platu až do určitej výšky napr 20 000E. Po určitých odpracovaných rokoch by sa časť z týchto peňazí pre nich uvolnila. Platy v celej statnej sprave by boli zavisle od nezamestnanosti + inflacie + verejneho dlhu + zivotneho minima. Zrušení by boli notári a ich agenda by prešla na súdy. Ostali by iba ministerstvá školstva (školy, kultúra, veda), hospodárstva (ekológia, poľnohospodárstvo, priemysel, stavebníctvo, financie), vnútra a obrany. Vedúci pracovníci v celej štátnej správe by mohli byť na vedúcich postoch maximálne 2 funkčné obdobia. Žiadny zamestnannec ktorí berie plat z verejných daní by nesmel vykonávať inu funkciu alebo zamestnanie. Zrušené by boli kraje. Kontrolu by vykonávala polícia a daňový úrad. Zakázky by mohli byt pridelené iba výberovým konaním a ich výsledok s kritériami a hodnotením by boli zverejnené. Všetky reformy je možné previesť až po reforme uvedenej v časti Politici a politický systém.