Ani to nie je tak dávno, čo som ako vystrašená (vtedy ešte žiačka základnej školy) išla na príjmačky na strednú.

Poviem vám, nebolo to nič príjemné ísť sama do úplne neznámeho prostredia, v ktorom som nikoho nepoznala a písať príjmačky. No našťastie všetko dobre dopadlo a budúci rok už budem túto super obchodnú končiť. Chytá ma z toho depresia. Možno z budúcnosti, možno z minulosti kto vie. Jedno je však isté, že nikdy nezabudnem na spolužiačky, s ktorými som sa napriek svojej málovravnosti dala nejako prirodzene do reči a ktoré mi vždy pomohly. Samozrejme, odnášam si aj nepríjemné zážitky najmä krivdy zo strany učiteľov, závisti zo strany spolužiakov a možno aj trochu zákernosti. Ale toto všetko sa muselo stať, aby som vedela, že na svete sú aj dobré aj zlé veci a že všetko sa deje z nejakej príčiny. Ale verím v to, že keď zavriem za sebou dvere od strednej otvoria sa mi väčie do novej budúcnosti-dvere na vysokú školu- kde zabudnem na to zlé, ktoré ma posilnilo a budem už len v dobrom spomínať na kolektív terajšej 3.A, ktorá na mne zanechala len ten najlepší dojem a rozhodne nezabudnem na školské "akcie" a výlety. =)

ps- ale toto bude až o rok, kedy už dobrovolne nasilu budem musieť strednú opustiť, zatiaľ stále platí, že v pondelok zase do školy...