Domček z karát


Mozaika všetkého
sa v mojich rukách
láska s prítomnosťou.

Z minulosti do základov skutky ťaží.
A zo snov sa ťahá do výšky.

Učí svoje deti,
každé jedno sa tak snaží.
Z kolísky do...kolísky.

Raz začas to aj zabolí.
V otázke, čo som. Aj v odpovedi...
Vždy, keď orie skutky na našich chrbtoch.
Radšej keby susedovi na poli.

Čo som, kto som.
Len bunka, tlkot malej hrkálky
na konskom postroji.
A s falošným pocitom koňa.

Rozohranú máš takto hru
na široké lakte a opäť neprávom.

Ostatné ostáva s pocitom,
že z dlaní vyfúklo aj zbytky.
Všetku drinu spolu s prievanom.