Najviac ma však štve nakupovanie vianočných darčekov. Rád obdarúvam iných, ale nerád kupujem darčeky na Vianoce. Takže najprv musím odhadnúť, kto mi asi aký darček kúpi. Aby som nedostal od niekoho televízor a ja mu dám len ponožky. Musí tu predsa existovať nejaká spravodlivosť. Potom nastáva problém zistiť, čo by sa komu hodilo. A tu mám ďalší problém. Nechcem obdarúvať mojich blízkych vecami, ktoré slúžia na prácu. Darček by mal potešiť a nie povedať, že toto ti pomôže pri tvojej práci. Preto už vopred zavrhujem darčeky ako sú mixéry, žehličky či pračky. Nekupujem ani ponožky a veci bežnej potreby. Veď to si človek kúpi, keď to práve potrebuje a nebude čakať na Vianoce, aby mohol obmeniť svoje spodné prádlo. A najdôležitejší moment - darček musí byť podľa mňa prekvapením. Neuznávam, že sa celá rodina vyberie do Auparku a tam si všetci navzájom pokupujú darčeky.

A to ma privádza k ďalšiemu nedostatku darčekov. V poslednom období mnohí ľudia namiesto kupovania darčekov dávajú peniaze. Od sestry som dostal dve tisícky, aby som si kúpil darček. Potom jej ho dám, ona ho zabalí a ja si ho u nej nájdem pod stromčekom. Nevedel som, či aj ja jej mám dať hneď dve tisícky, aby si kúpila darček aj ona. Nespravil som to. Išiel som do obchodu a niečo som jej vybral. Veď ak by dávanie darčekov fungovalo týmto systémom, nemuseli by sme si vôbec navzájom dávať peniaze. Každý by si jednoducho kúpil, čo potrebuje a dal to tomu druhému, nech mu to daruje.

Lenže všetky tieto zásady ma privádzajú k najväčšiemu problému - čo dať komu pod stromček. Keď chcem, aby to bolo prekvapenie, nemôže to byť oblečenie. Teda môže, ale ja sa nikdy netrafím do veľkosti. Zároveň odpadajú rôzne domáce spotrebiče a spodné prádlo. Knihy pod stromček nedávam, pretože sám ich nerád dostávam - radšej si kúpim knihu, aká sa mi páči. Ale keď nejakú knihu dostanem, cítim povinnosť ju prečítať, hoci mi nič nehovorí.

Naozaj neviem, čo mám kúpiť pod stromček.