Vcera som mal nevesely den. Zacalo to rano, dazdom a zimou. Dazd potom ustal, ale zima bola stale.Bol to den, ked sa nakopilo niekolko situacii, ktore som si prelozil ako "krizu stredneho veku".

Pod vplyvom vyraznych a vyznamnych zmien v praci buducnost nevyzera ruzovo. Aj ked prezijem, dalsia spolupraca s najblizsimi spolupracovnikmi na odbore nebude dobra. Tych kolegov bude mnoho novych. Sposob, akym sa ubera riesenie buducnosti firmy a aj odboru nevesti nic dobre.

Neskor prisiel sef, ze v blizkej dobe bude treba nieco spravit. Prisiel s tym za kolegom. Akosi som si uvedomil, ze to nie je prvy krat, ze ide za nim a nie za mnou. Pricom v tomto pripade som trochu viac sposobilejsi. Mozno si mnohi poviete, mal by som byt rad, ze nemam vela roboty a plat ide. Aj ano aj nie. Nepridava mi to na sebavedomi, ked mam poccit, ze som obchadzany.

Precital som si nieco o mojom oblubenom fotografovani, pozrel niekolko fotiek inych, nie profesionalov. Mam chut tu D70 so vsetkymi objektivmi predat, kupit si nejaky Ixus alebo mju na dovolenky a nebabrat sa s tym. Moje pokusy posobia chabo a viac ako amatersky.

Boli ma cele telo. Rano sa zobudzam s bolestami chrbta. Snazim sa sportovat, vychadza mi to pravidelne raz-dva krat do tyzdna. Aj ked nie prilis vhodne sporty na bolavy chrbat (bedminton, volejbal). Snazim sa vecer na chrbat cvicit. Rano boli opat.

A o "tom" nehovoriac. Frustracia. To je ale samostatna kapitola. Skoda reci. Mozem si za to sam.

Psycholog/terapeut hogo urcite napise svoj pohlad na "mid-life crisis". Ja viem, ta kriza vznika z trochu inych dovodov, pocitov. Tym, ze clovek je starsi a skusenejsi a rozumnejsi, castokrat si robi zle. Uvedomuje si veci, ktore nie su prijemne. Nie je jednoduche sa s nimi vyrovnat.

To bolo vcera. Samozrejme, ze som vedel a viem, ze je to docasna zalezitost. Dnes je to lepsie, idem si zasportovat, pojdem do kina. Zivot je a bude krajsi. Ale tie pocity a okolnosti sa znovu vratia. Uz som si zvykol.