Smädné psy kalnou mlákou smäd si hasia
rytieri na tátošoch meče nevytasia.
Všivavé mačatá túlia sa k sebe v túžbe tepla
Ohnivé jazyky práchnivú chatrč zjedia.
Nádej sa stráca v hĺbke hviezdneho prachu,
ktroý pohltila budúcnosť brán čiernych dier.
Malý jež ukryl sa v bezpečí hustého machu,
prosi umierajúcich anjelov trúchliacih o mier.
Na zem padajú slzy z oblakov, tak veľké a smutné,
tak ako večerné príbehy zosnulých starých mám.
Padajú na zbedačenú tvár, všetky sa valia ku mne.
Nádej odišla a moja duša chápe význam slova sám.
Samota
27.08.2009 00:00:00
Komentáre