V živote sú chvíle krásne i ťažké, ktoré nás tlačia k zemi. Chvíle, kedy strácame samých seba a tápame v hľadaní cesty návratu. Práve v takomto období je možný výbuch, explózia, vykypenie. Nazvite si to ako chcete.  A potom príde milá chvíľka a vy máte pocit, že jo, tak presne toto, ale potom si uvedomíte, že to nebolo to pravé, že to nebol ten správny záchytný bod. A tak mi všetko znovu prerástlo cez hlavu. Doľahlo na mňa všetko negatívne posledných mesiacov, problémy dnešných dní a ja som padla. Uvedomila som si, že som sa stratila, že to nie som ja. Že neodpovedám rovnako, že nerobím veci, ktoré som zvykla, že sa už nesmejem vtipom, že ma nenapĺňa pohľad na prírodu, či známe vône...

Stratila som sa. Nevedno kedy. Nevedno kde. No vedela som, že to jednoducho nie som ja. Stala som sa niekým, kým som nikdy nechcela byť a každý umelý pokus o bytie "sebou" končil fraškou.

Nakoniec ma pohltila temnota. Temnota, ktorú som sa snažila skrývať. Temnota, ktorá ma mučila. Cítila som sa ďaleko od všetkých ľudí, priateľov, rodiny, Boha... Sama uprostred tej čierňavy. Ťažilo ma to, trápilo, trpela som...

A potom, keď som nadobro rezignovala, keď som si uvedomila, že nemám síl vyhrabať sa z tej priepasti, že čím viac sa snažím, tým viac ma to pohlcuje, sa začalo niečo diať bez toho, aby som si to uvedomila...

A preto...

Ďakujem chlapcovi stratenému v mojom rodisku, že bol ochotný podeliť sa so mnou, človekom, ktorého ani moc nepozná o to, čo ho trápi a cez pár hoc len virtuálnych slov načrtnúť plán úniku, hoci o tom zrejme vôbec netuší. Ďakujem mu, lebo už len to, že mi pootvoril svoju utrápenú dušičku v čase, kedy moja na tom vôbec nebola lepšie, mi ukázalo, že ešte vždy mám za koho bojovať, že hoci mne veci nevychádzajú, môžem seba venovať druhým a aspoň skúsiť pomôcť...

Ďakujem chlapcovi z rodu starej mafie, ktorý ma svojim zvláštnym humorom a vyrývaním dokáže priviesť na iné myšlienky. Vďaka za to, že si mi pripomenul moje slová, že si mi prezradil, ako na teba zapôsobili, že si mi ukázal mňa cez tvoje oči, že si mi namiesto ľútosti otvoril oči a donútil ma zamyslieť sa.

Ďakujem mojej crazy, za náhodný pokec. Pár pre mňa potrebných slov. Za to, že si neodišla, za to, že si mi pomohla uvedomiť si, že sa musím začať starať viac o svojich milovaných a neutápať sa sebou a vecami ktoré viaznu v relativite. Ďakujem.

Ďakujem mojej milovanej dvojičke, že hoci mala plány, našla si na mňa čas a zmenila ich, že mi venovala svoj čas, že má vo mňa dôveru, ktorú si azda nezaslúžim. Vďaka, že si ma jednoducho neodbila.

Ďakujem spoluväzňom za funny chvíle, a dúfam, že som nič nepokazila, lebo... :(   Vďaka chalani za mnoho.

Ďakujem nespalcom za milé chvíle, za to, že nadomnou nelámete bakule, a že...

Ďakujem habitiarom za nečakane super cestu našou strelou plnou myšlienok, ktoré mi azda unikali.

Ďakujem mojej kráske oravskej, ktorá mi ukázala, že sú ľudia, ktorí ma azda potrebujú, ktorí vedia, že som tu pre nich 24hod denne. Ďakujem jej za tých pár slov, ktoré mi teraz víria hlavou a verím v jej silu, že zvládne to, čo jej rozkývalo svet, pretože je to jedinečne silná a úžasná žena.

A ďakujem aj všetkým ostatným za to, že ste, že ste mi pomohli znovu sa nájsť. Ja viem, že som len na začiatku cesty, ale cítim to. Cítim seba. Cítim to, čo mi chýbalo. Nie, problémy nezmizli, no mám na ne momentálne iný pohľad. Mnohí ľudia teraz možno tápajú v temnote ako som tápala ja. A niečo vám poviem, spravte si čas na ľudí, ktorých ste dávno nevideli, spravte si čas na pozorovanie okolia, na počúvanie toho, čo iní vám hovoria. Spravte si čas na život. A hoci si myslíte, že urobiť si voľný deň by znamenalo koniec, urobte to. Práve preto. Opak bude pravdou :) Ďakujem za každú jednu osôbku v mojom živote...




"A toho som sa bál kedysi, že toho budeš mať veľa, že to nezvládneš a pamätáš, čo si mi vtedy povedala? Že je to výzva..."
"A potom som jednoducho začala tráviť čas s ľudmi, s ktorými som ho naozaj chcela tráviť. A bola som šťastnejšia..."
"Lucia, vydaj knihu... spomínaš si, ako si mi spomínala to, ako jeden človek môže ovplyvniť dianie celého sveta?... tak sa na to priprav, osobne si myslím, že by si to mohla skúsiť..."
"Bolo to ako keby vedcovia hodili opici banán a čakali, čo urobí..."
"Luci, daj tú tvoju..."
"Slovo loviť som asi nemal použiť... treba si byť vedomí toho, za čím tam človek ide..."
"Aj keby to malo skončiť hociako, povedz to, inak budeš celý život rozmýšľať nad tým ako to mohlo skončiť..."



Každý z vás, moji drahí pre mňa znamená viac, než by si možno myslíte. Ďakujem za vśetko a dúfam, že dokážem byť lepšou priateľkou...