Spoznal som raz čašníčku, konkurenciu ona nemala,
Stačilo by teraz, keby sa ma nebála.
Rýchlo som si zvykol, na písanie s tebou,
Moje srdce zlomené, prechádza zmenou.

Netreba mi viac, než trošku pozornosti,
Pomaličky spoznávať, všetky naše cnosti.
Netreba mi viac, len dostať kvapku nádeje,
Že osud mi ťa znovu, do cesty zaveje.

Verím že raz uveríš, v dobro vo mne skryté,
Že niečo pekné, v mojom srdci kvitne.
Možno nastal čas, posunúť sa ďalej.
Nájsť si svoje štastie, stratenú nádej.

Baví ma ti vyčariť, ten pekný úsmev na tvári,
Keď zlepšiť ti náladu, sa mi znova podarí.
Neviem čo viac robiť, tak píšem tieto slová,
A stále skromne čakám, kedy budeš moja.